Na zaver srncej sezony III.vt.

Srnca som mal uz predtym dva krat, ale pre vzdialenost a zlu viditelnost- sero som nechcel strielat. Tento krat som sa vybral skusit stastie a uz cestou k posedu som ho spozoroval ako sa pasie na kraji pola. Poslednych 25m som sa po stvornozky priblizoval k lavicke. Pomali som na nu vystupil a posledny krat za dobrej viditelnosti som sa uistil ze je to ten na ktoreho som prisiel. Po vystrele na cca 100m. srnec ostal v ohni. Dakujem sv. Hubertovi a Diane za tento pre mna nevsedny a nezabudnutelny zazitok. Lovu zdar!