Životný 215 b. C.I.C.

Keď v nedeľnom ráne, zvú nás les a vôňa lúk, na plece si dáme zbraň a pierko za klobúk. Ráno je sťa báseň, keď tak vykročíme z dvier, nás lovecká vášeň tam zavedie, kde je zver. Bystrý zrak, jasnú tvár, pušku stále presnú máme, presná muška v oku, verný pes po boku, vieme, lov že vôbec nie je špás. Trúbia rohy v diali, trúbia nám halali, túžby k lesu nesú nás v ten čas. Pohľady naše sa stretli, boli nám súdené. Patróny poľovníctva nás spojili. Priatelia sú svedkovia , že si bol mojím snom . Dnes kľačím nad tebou a nádherný pocit loveckého šťastia ma napĺňa. Svätý HUBERT, DIANA, blízki priatelia, Vám patrí moja vďaka za vašu podporu, ktorou ma zahŕňate aj keď si niekedy myslím, že to už asi nepôjde. Švagre, Jožko, ďakujem že život mi Vás prisúdil. Dnes nad touto impozantnou trofejou myslím na Vás, na moje poľovnícke začiatky, na všetko. Týmto trochu netradičným vyznaním opíšem príbeh tak ako ho mnohí nechcú počuť. Pre mňa výnimočný deň, JELEŇ, tak pre čo nie priatelia :) . LOVU ZDAR! Ďakujem. PS: záujemcom o ďalšie zábery pošlem mail. Pošlite mi správu do pošty.