NUMBER 1

Srnčia zver je moja najobľúbenejšia. Každodenné stretnutia so srncami prežívam so zatajeným dychom, inak tomu nebolo ani dnes. Skoro ráno som doslova letel na bicykli do lokalít, kde sa vyskytuje môj šampión (tak som ho nazval) a opäť som dúfal, že sa mi ho podarí aspoň vidieť. Bicykel som hodil do kríka a pomaly obzerajúc sa, som kráčal po strnisku. Na diaľku som zazrel nespočetné množstvo jeleníc, ktoré tam bývajú celý deň.. Neskôr konečne aj jednu "bokovku"-líštičku, ktorú som tam čakal. Pomaly som sa zakrádal poza riadok slamy, keď sa zrazu odrastené líšťa vybralo rovno popri ňom, smerom na mňa. Ľahol som si a iba som sa prizeral, ako kráča ku mne, neskôr popri mne až prešlo okolo mňa na jeden meter. "Do riti"-v duchu som si zanadával, pretože fotiť sa kvôli slabému svetlu nedalo. Pokračoval som teda ďalej v ceste, na srncovu obľúbenú lúku, za malý potôčik. No nikde nič... ale čoby! Predsa tu je, zhruba 130m odo mňa akurát obžieral krík s ktorým splynul na nerozpoznanie. Sadol som si a skúsil som zavábiť s kamarátovov vábničkou. Srnec sa poobzeral a pomalým krokom išiel ku mne. "Neverím", srdce sa mi rozbúšilo a nehybne som sledoval, čo bude ďalej.. NIČ, srnec kúsok podišiel mojim smerom, zapásol sa a zašiel do vysokej trávy ku jarku. Pozrel som fotky, 90% z nich vymazal a pokračoval v ceste.. Hľa, ďalšie líšťa-hneď som išiel opatrne jeho smerom. Dostal som sa zhruba na 20 metrov, nafotil niekoľko záberov a líšťa sa stratilo v tráve. Ďalej som už nestretol nič, teda okrem obrovského počtu otravujúcich múch, ktoré znepríjemňujú tieto nádherné letné rána.. Prišiel som k bicyklu, napil sa vody, zjedol dobošku a terénil domov.. Snáď sa šampión podarí aj z bližšia, viac fotiek z posledných dní na stránke :-)