srnec 1v.t.

Doobeda som si navozil do krmelca seno a ešte aj vedla do zásobníka, aby som mal na zimu a nemusel nosiť . Len som tú bedňu nezakryl a večer sa začalo akosi zmrákať, hlásili búrky. Okolo siedmej som to išel nadkryť fóliou a reku zoberiem si kozlicu, čo keby. Tak ako kráčam po chodníku obzerám sa a učím moju sučku aby chodila pekne za mnou. Koťuha zvedavá stále ma chcela predbehnúť. Hovorím si, všetka zver je aj tak preč, keď nás počuje ako lomozíme. To by bola strašná náhoda, aby sme čo to uvideli. Po asi pol kilometri prídeme na takú malú čistinku a niečo zabékalo, pozriem a srnček sa díva na mňa. cca 30m. Pozriem sa cez puškohlad, lebo samozrejme ďalekohlad v aute a parôžky má do pol uší. No isto je hluchý, keď nás nepočul prichádzať. Nikde na blízku nič o čo by som sa oprel, tak som si lahol na zem. No a dúfam, že naozaj nie je hluchý, ako ten srnec, pred dvoma týždňami, ani ten nepoču,l že som na neho vystrelil. Ešte chvílu som si ho poobzeral, aby som neurobil nejakú somarinu.Počkal kým sa trošku natočí a ... Keď som nad ním stál, tak som si pomyslel, že to bola asi odmena za to doobedňajšie navážanie sena.Diana ďakujem za ďalší krásny polovný zážitok.