Ja idem tak zajtra sa vidíme

Začalo to ráno keď mi zazvonil budík (3:35). Okamžite som vstal (čo som vôbec nechápal, kedže ja skoro nikdy nevstanem hneď po zazvonení budíka). 4:00 vyrážam z domu dosť sa ponáhľam lebo je už dosť vidno. Prídem do lesa a nikde nič. Naraz som zbadal jelenicu a pri nej niečo malé pobehovalo (jelenča). Vošli do les a bolo po potešení. Idem ďalej a tu zrazu srnec, pozdravil ma brechotom a už ho nebolo. už je niečo pred 5:00 a ja už ani neverím že uvidím jeleňa a v tom o 300 metrov na lúke niečo veľké. Srdce hneď poskočilo. Po pár minútach som bol tam a nebol sám mal aj kamarátov a kamarátky + deti. To bolo radosti skoro ráno. Spravil som pár fotiek a oni za chvíľu odišli svojim smerom. Tak som ešte prešiel pár lúk kde som stretol srnce, srny a jedna mala so sebou aj malého drobca. Niečo po pol ôsmej som sa vrátil domov celý mokrý od trávy ale za tie zážitky to určite stálo.