Pomoc drobnej II

Konečne sa ukázal pekný jarný deň. „Neotvoríme grilovaciu sezónu?“, telefonuje mi pred fajrontom žienka. „Ak máš chuť tak nakúp suroviny. Ja budem robiť s drevom a ty so synom niečo ukuchtíte“, súhlasím s návrhom. Veď už je načase si trochu posedieť na terase za domom. Po dvoch hodinách rúbania dreva mi vôňa grilovaného mäska načisto zobrala chuť do práce. Popratal som výbavu a už som hasil smäd pivkom. Po dobrej večeri ma napadlo, že pôjdem opáčiť líštičky. „Kde sa budeš teraz trepať do hory, dajme si ešte po jednom pivku a pozrieme hokej“, prehovára ma syn. Neodolal som a po večeri zažblnkali ešte dve desiatky. „Pozrel som na oblohu a zahundral si popod nos, že keď som nešiel večer vybehnem ráno. „Už ťa vidím ako vstaneš“, posmieva sa mi syn. Jeho posmešky majú reálny základ. V poslednej dobe nie raz ma ráno nepustila postieľka do hory. Hokej ma znechutil, tak som v polovici zápasu zaliezol do postele odhodlaný ráno vstať. O štvrtej ma zo spánku vytrhol budík. Prestavil som ho na šiestu a rozmýšľal či idem vstať. Lúč mesačného svetla prenikal cez pootvorené dvere spálne a lákal ma von. „Predsa nedám synovi zámienku, aby si zo mňa zasa robil prdelku“, dumám vstávajúc z postele. Na oblohe nebolo ani mráčika iba mesiac končil svoju púť oblohou. Vcelku rýchlo som sa rozhýbal a na posed na Nivách som usadol niečo pred trištvrte na päť. Vľavo od posedu sa pásla vysoká. Dokrmovalo sa tu 6 ks holej. Keďže nič iné nebolo v dohľade, takmer celý čas som kontroloval zapasenú mini čriedu. Priebežne som však kontroloval aj pravé krídlo. Aj krátko po piatej som otočil hlavu vpravo a na mladej tráve, pokrytej výdatnou rosou, som zbadal tenký pásik bez rosy. Smeroval od neďalekej zástavby rodinných domov k stožiaru vysokého napätia. Rosu pozrážala líštička, ktorá sa rozhodla hľadať niečo pod zub na násype okolo pätiek stožiara. Asi v dedine neuspela. V nerovnom teréne sa len sem tam mihol jej chrbát či vztýčený chvost. To som už ale po líštičke pátral cez puškohľad. Netrvalo to dlho a môj predpoklad sa potvrdil. Po chvíli sa ukázala v plnej kráse. S kožúškom, zmáčaným rannou rosou, pôsobila subtílne. Krátke ustálenie bodky poškohľadu na lopatke a nasledoval výstrel. Strela líšku zrazila k zemi a tá zhasla v ohni. Opäť o trochu väčšia šanca na prežitie pre drobnú zver.