popis: Každý rok sme poľovnícku sezónu zvykli otvárať v polovici marca stretnutím sa v starej lesnej škôlke pod Meškovom. Vynechať stretnutie s kolegami poľovníkmi by bolo hriechom. Auto som odstavil na drevosklade pred škôlkou. Vôňa opeka...Každý rok sme poľovnícku sezónu zvykli otvárať v polovici marca stretnutím sa v starej lesnej škôlke pod Meškovom. Vynechať stretnutie s kolegami poľovníkmi by bolo hriechom. Auto som odstavil na drevosklade pred škôlkou. Vôňa opekanej slaniny mi udrela do nosa hneď pri vystupovaní z auta. Krátke zvítanie sa s kolegami a už aj ja vyťahujem zásoby z ruksaku a hľadám miesto pri ohníku. Zima z tohto zastrčeného kúta ešte úplne neodišla. Všade na okolí je sneh. Posadiť sa nieto kde, nuž len tak postávame. Praskanie ohníka a náš tlmený hovor iba nepatrne rušia ticho lesa a pospevovanie drobného vtáctva. Oheň pomaly dohára, začínajú sa objavovať prvé hviezdy. Len tak so zvyku sa rozostavíme po okolí škôlky a počkáme na úplnú tmu. Nikto nezdvihol klobúk aby pozdravil toho malého posla jari. Ešte neprileteli, sme predsa len hodne vysoko. O tri týždne neskôr som sa s kamarátom Mirom vybral na Bukovinu pokochať sa pohľadom na vychádzajúce slnko spoza hrebeňa Nízkych Tatier. No a príležitostne opáčiť aj líštičky. Ešte po tme sme stúpali do kopca okolo potoka Bukovinky. Na naše veľké prekvapenie nám nad hlavami preleteli niekoľko krát pískajúce sluky. Ani vo sne by ma nenapadlo, že aj v týchto miestach sa môžu sluky zdržiavať. Ako sa patrí sme zamávali dlhozobkám klobúkmi. Líškam sme to ráno kožuchy nevyprášili, ale tie sluky mi poriadne vŕtali v hlave. Svojim zážitkom som sa samozrejme pochválil aj žienke. „Nepôjdeme ich večer popočúvať?“ prekvapila ma otázkou. Mne dva krát nebolo treba hovoriť. Tento krát zostal Miro doma. Po krátkej prechádzke sme sa pred súmrakom postavili na miesto, kde som predpokladal, že budú sluky prelietavať. Nečakali sme dlho a veru začal skutočný koncert. Ešte spevavce poriadne ani nestíchli a už sa z diaľky ozvalo typické píp píp. Najprv sprava, potom zľava... Nakoniec jedno pípanie smerovalo priamo na nás. Nuž som zdvihol brokovnicu a keď bola sluka dostatočne blízko vystrelil som. Jedna rana, jedna sluka. Poľoval som už dvanásty rok, ale sluku som ešte neulovil. Táto bola moja prvá. Vtedy som ešte netušil, ako nám túto jarnú tradíciu dokáže zmariť ochranárska loby. zobraziť celý popis