mlynárka dlhochvosta

Aegithalos caudatus. Je chránená. Mlynárky sa radi zdržujú v parkoch , vrbinách okolo tokov , aj vo vysokých krovinách. Ich potravou je najmä hmyz. Okrem hmyzu však jedia aj pavúky. Mlynárky tvoria na jar páriky. Od sýkoriek sa líšia tým , že si nestavajú hniezdo v dutinách , ale v korúnách stromov. Mlynárky na svoje malé telo majú pomerne veľké hniezda. Dospelá mlynárka váži maximálne 10 gramov. Materiál na stvabu hniezda je mach , lišajníky, pavučiny, chlpy a iné živočísne produkty. Hniezdo v suchom stave váži asi 50 gramov. Párik stavia hniezdo spoločne. Samček nosí materiál a samička spletá hniezdo. V severnejších krajoch zahniezdia mlynárky len raz do roka. V južnejších regionoch hniezdia mlynárky dva krát po sebe. U nás na žitnom ostrove hniezdia už v polovici marca. Koncom amrca znáša samička vajíčka 8-11. Sedí na nich len ona. Po 13 dnoch sa začnú liahnuť neoperené , slepé vtáčence. Tieto malé s apo niekoľkých dňoch už búrlivo dožadujú potravy a vystrkujú hlavy von z hniezda. Kŕmia ich aj samček aj samička čiže obaja rodičia. Po Dvoch týždnoch potomstvo opúšťa hniezdo. Potom samička zase znesia vajíčka , ale menší počeť potom sa cyklus opakuje. Mlynárky , ktoré si nezaložili rodinu pomáhajú s výchocou iným párikom . Takisto aj mládatá z prvého cyklu sa starajú o svojich súrodencov z druhej znášky. Mlynárky niesú sťahovavé vtáky , ale an jeseň tvoria kŕdliky a putujú po krajine a hľadajú potravu. Chodia do sadov a záhrad. Niektoré krdle sú zmeišané so sýkorkami dakedy aj s brhlíkmi. reklama