Vychodená trojka

V tom roku som mal na povolenke všetky tri vekové triedy srncov. Po niekoľkých vychádzkach sa mi podarilo uloviť slabého ihličiaka. Mám taký dlhoročný zvyk, že po odlovení srnca si dám pauzu pár týždňov ak by mali lovecké šťastie aj moji kamaráti. Koncom júla som ulovil priemerného šestoráka II.VT. Po ruji som začal hľadať staršieho srnca. Aj som ho objavil, ale vždy bol ďaleko, alebo vyšiel už skoro po tme a nedalo sa strieľať. Vychádzal iba na kraj lúky kde boli dva posedy, dosť ďaleko od seba. Keď som ho čakal na hornom posede, samozrejme motal sa pri dolnom. Na druhý deň so sedel na dolnom a milý srnec sa popásal pri hornom posede. Skúšal som to ráno aj večer a vždy vyhrával srnec. Na vábničku už nereagoval, iba sa pozrel mojim smerom a zdalo sa mi že sa aj usmial. V jeden večer koncom augusta sa asi pomýlil a vyšiel v strede lúky. Až keď som vystrelil a srnec padol v ohni, prišlo mi na um aké krásne zážitky mi pripravil.