popis: Ako každý rok aj toto leto bolo treba troška postrašiť diviaky v kukurici , aby všetku naším poľnohospodárom nezničili.Po práci som sa rozhodol ísť do poľa k lánu kukurice na nedávno opravený posed .Pôvodne som chcel nechať môjho...Ako každý rok aj toto leto bolo treba troška postrašiť diviaky v kukurici , aby všetku naším poľnohospodárom nezničili.Po práci som sa rozhodol ísť do poľa k lánu kukurice na nedávno opravený posed .Pôvodne som chcel nechať môjho Arga doma , veď čo bi robil sám pod posedom , ale keď som sa obúval a videl som tie jeho smutné hnedé oči,neodolal som a zobral som ho na poľovačku .Chvíľu sme sa poprechádzali popri tom láne a pozisťoval som kade diviaky prechádzajú. Argo sa aspoň dobre vybehal a ja som zistil že môj pôvodný zámer ísť na ten opravený posed bol správny .Arga som odložil aj z batohom pod posedom a ja som sa usadil a čakal. Dlho sa nič nedialo, len z lanu kukurice ,ale z veľkej diaľky sa kedy tedy, ozývalo diviačie zakvičanie. Už som sa zmieril z tým že ten večer nič neuvidím ,keď zrazu z pod posedu zaznelo tiché Argove zavrčanie.To vrčanie dobre poznám tak totiž môj psík reaguje na blízkosť zveri, ktorá je na kontakt ,ale ju nevidí. Zapozeral som sa tým smerom medzi radky kukurice a zrazu som rozoznal úplne jasne na kraji kukurice siluetu diviačika .Zobral som okamžite moju sedmičku a keď som v puškohľade rozoznal hlavu a telo diviačika,zamieril som pod ucho a letné večerné ticho prerušil výstrel. Lanštiak ostal v ohni a po krátkej chvíli zhasol. Celí čas Argo v kľude čakal pod posedom , až keď som zišiel k nemu dole a a povolil mu hľadať diviačika vyrazil a okamžite hlásil zhasnutý kus.Kým som vzdal úlovku poctu a poďakoval Diane ,aj Sv. Hubertovi za jeho ulovenie , znel večerným tichom Argov zvučný hlas. Kamarát čo prišiel po úlovok a aj po nás mi urobil aj spoločné foto.Psík sa mi zase dobre odvďačil , nie ako farbiar pri dohľadávke ,ale ma upozornil na nehlučne prichádzajúcu zver. Lovu zdar a farbiarom zvlášť. zobraziť celý popis