slečna

Od vysadenia z auta som mal asi 20 min. chôdze na lúku, kde som si chcel sadnúť na stoličku. Na lúke bolo poznať vlčie stopy. Prešiel som vyrúbaným pásom cez les až na okraj lúky a chcel som sa dostať niekde do jej stredu, kde som si chcel sadnúť na stoličku na okraji lesa. Na lúke bolo niekoľko kríkov šípok, trniek a zopár starých vyvrátených osamelých ovocných stromov a vyvrátená stará vŕba. Ako som sa brodil snehom zazrel som že pri jednom kríku sa mi niečo mihlo. Nemal som ešte v ruke ani ďalekohľad, všetko som mal v ruksaku na chrbte. Hodil som stoličku na zem, prikrčil sa a podišiel ešte niekoľko metrov. Potom som zakľakol, lebo to niečo sa pohlo od kríka na voľné priestranstvo zasneženej lúky. V puškohľade som uvidel siluetu vlka. Napodiv bez triašky, možno z nedostatku času som skúsil namieriť a keď som videl, že bodku v puškohľade dokážem zadržať, rozhodol som sa vystreliť. Bolo asi 20.27 hod. a strieľal som asi na 130 m. Vlk padol na tretiu ranu. Nastúpila triaška a zrazu som nevedel čo robiť. Vrátil som sa pre stoličku a znovu som šiel bližšie ku vlkovi aby som ho mal na očiach. Neviem po akej chvíľke som sa rozhodol ísť ku nemu. Bol som už na 10-20 krokov od neho keď zdvihol hlavu a chcel sa postaviť. Vtedy som sa naľakal a ešte raz som vystrelil na chrbát. Teraz sa mi to zdá trápne toľko výstrelov ale bál som sa že mi ujde. Ten posledný už nemusel byť, lebo neskôr som zistil, že všetky rany mal vlk v sebe a mal som radšej dlhšie čakať. Jedna síce bola na ľavú zadnú nohu. Po chvíľke rekapitulácie a rozjímania pri vlkovi som pozrel pohlavie. Bola to vlčica asi 2 - 3 ročná. Bola to moja druhá poľovačka v tomto revíri a prvý úlovok vlka v živote. Ďakujem za túto možnosť dobrému kamarátovi, bez ktorého by som takúto možnosť nemal. Lovu zdar.