Odych po úmornej dohladávke v kukurici

Jedného letného večera ,sme sa rozhodli z kamošmi z nášho PZ troška pomôcť našim poľnohospodárom proti diviakom, obsadili sme pár posedov v okolí kukurice a čakali sme na príchod diviakov.Po asi hodinke diviačia črieda dorazila z lesa a poť ho rovno do kukurice ,padlo pár výstrelov a ostalo ticho .Môj a tajomníkov lanštiak ostal ležať pár metrov od nástrelu , ale kamoš Miro mi volal že mám ísť po psíka lebo jeho diviačik odbehol po rane do kukurice.Moc ma tou správou nepotešil ,lebo dohladávať diviaka v kukurici a ešte za šera pri baterkách ,to nie je žiadna sranda.No,ale už sa stalo a tak môj Argo dostal úlohu nájsť postreleného lanštiaka.Keď sme zo psíkom našli nástrel naša nálada sa zlepšila , na nástrele bolo moc jasnočervenej spenenej farbi a aj kúsok pľúc .Pomyslel som si že to bude ľahké a že diviaka po pár metroch nájdeme.Bol som na omyle .Lanštiak prešiel krížom celé kukuričné pole a našli sme ho až približne jeden kilometer ležať zhasnutého v potôčku.Musí povedať že to bolo v tej kukurici dosť náročné , diviak stále klučkoval pomedzi radky ,ale môj Argo nesklamal ,síce riadne vyčerpaný ,ale diviačika sme našli. Farbiarom zdar.