Vlk

... dnes ráno po dvoch hodinách škriabania sa do kopcov som si dal oddych na vrchole hrebeňa.Slnko hrialo,hoc bolo zubaté,no kedže vietor nefúkal,bolo príjemne.Rozhodujem sa kade ďalej.Žujem vianočku ... pozerám na 700-stovku kopec predomnou a už teraz ma bolia kolená keď ho vidím.Postávam,zdá sa mi že niečo akoby vychádzalo za mnou na vrchol.Odkryjem čiapku z uší,či sa mi to nezdá ... nie nezdá.Pripravujem si foťák,len tak narýchlo,veď čo už by šlo v mojej,alebo blízko mojej stopy za mnou.Už,už je to tu,vidím pohyb ... a to čo ... Vlk,vlk? Ani som nepriblížil len cvakám.Je odomňa asi na 15 metrov a teraz pozerá na mňa,alebo mojím smerom.Otáča sa a ide preč,päť či šesť krokov a je fuč.Akoby tam ani nebol.Pozerám a stojím jak obarený.To bol ozaj vlk.Ešte že fotky mám.Síce narýchlo ale,sú aspoň štyri.Každú chvíľu stojím a prezerám si ich ... ďakujem Ti hora,horička.