popis: Najčastejšia komunikácia medzi západom a východom SR je nepochybne komunikácia mňa a Vinsiho,a to komunikácia o naších plánoch, snoch a želaniach čo sa týkaju samozrejme nášho najkrajšieho koníčka : poľovníctva. Jednou z naobľub...Najčastejšia komunikácia medzi západom a východom SR je nepochybne komunikácia mňa a Vinsiho,a to komunikácia o naších plánoch, snoch a želaniach čo sa týkaju samozrejme nášho najkrajšieho koníčka : poľovníctva. Jednou z naobľubenejších tém našich rozhovorov je zimná poľovačka na diviaky. Vinsi, Coby a ja ako budeme krásnou zimnou scenériou prírody pokúšať sa o nezabudnuteľný zážitok s rytierom naších lesov a hôr. Kvantum správ cez Viber ukončila dohoda na pondelkovej poľovačke s nšími kamarátmi poľovníkmi z iného revíru. Veľmi sme sa na to tešili, lebo oni sú jedni z najvítanejších hostí v revíri, a spojenie kamarátstva a poľovania ...., tak na tom nič zlé nemôže byť. Konečne nadišiel čas, stretávka na 9 hod u Vinsiho, káva, čaj koláčiky ,úsmevy , hodnotenie klobás kto lepšiu vyudíl , jemné podpichovanie a dobrá partia s dobrou náladou sa vyberá do lesa. Rozhodli sme sa prehnať jednu dolinu, ktorú nazývame kotol. Je to časť revíru kde sa strieda kompex mladého porastu s rúbankami a potokmi. Ideálne miesto na spoločnu poľovačku, s vysokým percentom úspechu, nakoľko zver tam nieje vôbec rušená. Strelci boli pripravený na štandoch ja som pomaly kráčal na posledný a telefonoval som s Vinsim, že môže začat hnať spolu s psíkom Cobym. Pohon nebol dlhý, zhruba 500 m , a ja som stál na konci a už už som videl reflexné prvky honcov a psíka ako prehľadáva jednu mladinku za druhou. V hlave prepojený všetci traja,keď sa psík blížil s dvihnutým nosom k poslednej mladinke, lebo pred rokom sme v nej mali pekného kanca , no bol chytrejší ako my. Sotva vošiel psík dnu a už je to tu ,hrubé hlásenie Cobyho rozbúchalo srdce nielen mne , ale všetkých čo sme tam boli. Myšlienka bola jasná ...je to on,náš kamarát z lani. Psík ho hlásil a točil v mladine asi 15 min, až napokon kanec vyrazil rovno na Vinsiho , ktorý sa už pomaly k nemu blížil po mladine. Strieľať nemohol nakoľko bol Coby priamo za diviakom. Prebehol cez neho a vybral sa cez asi 40 m úsek rúbane, kde stál jeden zo strelcov. Padla rana po výzve Vinsiho : Vlado šak strieľaj :D! Po rane počuť len stále sa vzdiaľujúci štekot psa ako tlačí diviaka pred sebou. Všetci sme sa zišli po kope a rozoberali situáciu, ktorá sa odohrala. Strelec tvdil, že diviak neznačil ranu, a my všetci sme ho uštipačne povzbudili : na takéjto rúbani by som vystrieľal celý zasobník , keď už som netrafil prvú :D :D .Ďalší strelec len dodal že to bol asi taký 3ročák kanček, že niečo väčšie od psíka. Tak sme sa trocha posmiali a robili ďalšie plány. Vedúci poľovačky, Vinsiho otec navrhoval ísť do ďalšej časti revíru, lenže psíka niet. S Vinsim sme sa na seba pozreli a vedeli sme ktorá bije. Bez Cobyho neideme, tak my dvojka sme sa vybrali za psikom a ostatní šli do ďalšej časti lesa skúšať šťastie. Ako tak kráčame lesom hovoríme si s humorom že asi budeme vetrinárna polícia lesa , lebo pred týždńom nám Coby našiel jeleňa so starou ranou , a teraz možno diviak bez nohy :D zo smiechom. Zrazu GPS píplo a staré známe : Coby korisť nájdena. Tak žeby predsa ___? Pozreli sme na seba a konštatovali : buď je diviak postrelený alebo žeby fakt,,,,,????? Tak opäť hladina adrenalínu stúpa , zrýchľujeme tempo a ideme za pomoci GPS za psikom. V hlbokom potoku zrazu strácame signál. Nepočuť ani hlásenie. Vybral som sa na kopec a zrazu som začul uchu lahodiaci hrubý štekot Cobyho. Hneď sme začali utekať za hlasom,a v tom nabehol aj signál a čakalo nás ešte 600 m. Keď sme sa dostávali čoraz bližšie parťák mi zdôrazňoval : keď zbadáš diviaka strieľaj, s farbou ho budeme mať na 100 % lebo Coby ho nenechá. Rozdelili sme sa a ja som sa pomaly v intervaloch keď pes brechal približoval po hustom poraste k diviakovi. Bol som od neho asi 20 m ale nevidel som ho , iba Cobyho ako behá do kruhu a hlási niečo v hustom poraste. Psík ma zbadal , pribehol ku mne a ja som ho povzbudil : no bež Cobičko , čo to tam je??? V tom psik nabral odvahu a vbehol dnu a diviakovi viac netrebalo. Mladina sa začala otvarať a vyštartoval po psovi. v tej chvíly som ho zbadal po prvýkrát a zastal dnu v kroví. Rýchla kontrola, psík pri mne , hovorím si skús to . Kríž medzí oči a práááásk. Diviaka stočilo a pes na ranu okamžite reagoval a hneď ho za ním . Tlačil ho cez pás mladiny ale bolo zjavné , že diviak ide pomalšie ako predtým. Hovorím si v duchu snáď len dostal veď som mieril na hlavu ale to by ho vyvratilo na mieste , zrejme ranu odklonili černicové kriky za ktorými stál. Hneď sme sa spojili s Vinsim, ktorý na neho striehol v hrubom lese a pokračovali sme spoločne za ním. Opäť sa blížime k jednej z mladín, už nepoužívame GPS ,ale ideme len po hlase psa. Pred mladinou mi Vinsi hovorí : choď priamo za ním a ja idem ponad mladinu . Tak som sa vybral, ale Coby ho tlačil odo mňa smerom na cestu po ktorej šiel Vinsi.Asi po 300 m si voláme a Vinsi mi hovorí : davaj het hore!!!!! ci pána asi 200 kg kanec, ranený na zadnú nohu, už som ho mal v kríži ale poď hore dostrelíš si ho sám!. V tom som začal utekať hore kopcom za hlasom psa. Ale nešlo mi do hlavy ako može byť ranený na zadnej nohe , keď som na neho strieľal zpredu zoči voči. Stretli sme sa na ceste , Vinsi vybral kameru a začal natáčať . Coby nám ho hnal cez mladinu priamo na nás. Zrazu sa vynorilo čierne telo kanca z mladiny, no Coby bol na ňom doslova zavesený v tesnej blízkosti , tak som sa rozhodol , že bezpečnosť psa je prvorada a nevysttelil som s istotou toho , že určite sa naskytne lepšia príležitosť. Kanec opäť zamieril do mladiny , v ktorej ho aj Coby našiel po prvykrát. Vytrvalosť Cobyho bola neuveriteľná , veď s kancom boĺ už cez 2 hodiny a prešli sme spolu s ním viac než 7 km a nám už pomaly ubúdali sily a pľúca nam išlo roztrhnúť. No nevzdávali sme sa a pokračovali ďalej. Obkľúčili sme mladinu z jednej aj z druhej strany. Ja som stál na kopci asi 20 m nad mladimu a dole v kotly som videl Vinsiho a vzájomne sme si zakývali. Asi po minúte kanec sa začal točiť smerom na mňa. Poslené sily doplnil stúpajúci adrenalín vyvolaný štekotom psa a zvukom praskania konárikov mladiny pod telom kanca. A nastala finálna chvíľa. Zbadal som ho ako sa pomalým krokom prediera cez krovie, srdce mi začalo biť ako zvon ,zrýchlil sa mi dych , ale prvoradá myšlienka bola zistiť kde sa nachádza psík, ktorý v tej chvíľke akurát nehlasil. Zrazu ho vidim asi na 3 m po ľavom boku kanca. V sekunde nahadzujem flintu do ramena, kanec nato zareagoval tým , že zastal a pozrel mi priamo do oči, no kríž optiky zastal na jeho pravom oku a dolinou sa ozvala rana, ktorá oznamila kancov koniec. Ostal v ohni a psík bol okamžite na ňom. Zložil som klobúk z hlavy a blížil sa s pokorou a úctou k ulovenému diviakovi. Cobyho som pochválil a zevlil som mu :tak si ho zahlás, aby Vinsi vedel že je všetko v poriadku, lebo stále po rane príde strach či je psík zdravý a bez ujmy. A hlasítý brechot pohladil srdce aj Vinsimu, ktorý sa pomaly s kamerou v ruke blížil k nám. Opantala nás obrovská radosť a vzájomne sme sa objali. Vinsi pripravil zálomky a všetko prebehlo podľa poľovníckej osvety ako sa patrí. Po chvíľke keď sme sa už upokojili, začali sme obzerať kanca, hlavne jeho zbrane, ktoré mu krásne trčali. Pozornosť sa potom upriamila na to prečo vlastne s ním Coby šiel toľké kilometre a nepustil ho.Zistili sme že kanec nemá pravú zadnú nohu po koleno, zrejme stará rana, ale krásne zahojená. Tak už sme vedeli prečo ho Coby držal. Vycítil že kanec nie je úplne zdravý, a moja prvá rana v mladine sa odklonila a vošla kancovi na pliecko a kopírovala mu pancier a vyšla von, čo by asi tiež nebola rana ktrorej by podľahol. Tak sme obaja mohli znova poďakovať Cobymu a jeho inštinktu a fakt ukážkovým vlohám , ktoré má. A takto sa ukončil nádherný deň nerozlučnej trojici Vinsi , Coby a ja. Po príchode domov sme si pripili na kanca spolu s priateľmi a Vinsiho otcom. Podotýkam , že pre Cobyho a Vinsiho ešte deň nekončil. Večer ich čakala ešte 5 km dohľadávka ďalšieho diviaka a samozrejme že úspešná. Lovu zdar! zobraziť celý popis