Októbrový spln

Asi poznáte ten pocit, keď sa vám veľmi nechce do hory, ale potom výsledok stojí za to. Po neúspešnej posliedke na vysokú sme sa rozhodli pozrieť ešte na jedno miesto. Spozorovali sme, ako sa osamotený kus sa pohybuje na strnisku po kukurici Diviak bol stále v miernom pohybe. Rýchlo sme ho posúdili a ja som sa rozhodol strieľať. Po nekonečných minútach sa kanec natočil správnym smerom a na pol sekundy zastal. A mne to stačilo. Po rane neznačil vôbec zásah, odbehol 40m v smere v akom bol natočený, potom sa prudko zatočil v 90° uhle doprava a asi po 20m hlučne odkazoval v hustom poraste trstín a náletov. Keď sme prečkali povinnú pauzu, ktorá bola dlhšia ako obvykle, diviaka sme už našli zhasnutého s ranou na spodnú komoru. Po celej dráhe od nástrelu až po miesto zhasnutia bolo dostatok farby. Váha vyvrhnutého kusa bola 130kg a vek 5 rokov. Kly ešte nie sú obodované, ale pre mňa majú cenu zlata, najmä pre krásny poľovnícky zážitok. Chcel by som sa poďakovať kamarátovi Mirkovi (tu „spirit), ktorý to celé prežil so mnou a pomohol mi so všetkým. Lovu zdar, priatelia!