Jariabok Hôrny

Oktobrové ráno a ja sa vyberám pozrieť do lesa či ešte ostalo ničo z jelenej ruje.V dolinách je hmla tak sa rozhodnem isť do vyšších miest, kde by boli lepšie podmienky na fotenie.Pomaly sa rozvidnieva a ja už pretínam úroveň hmli,nad ktorou je krásna jasná obloha.Po jeleňoch ani stopy len občasné zatrúbenie z diaľky.Ako stúpem stále po ceste vyššie tak už nedúfam že dnes niečo uvidím.Zastavilo ma ale neďaleké pískanie Jariabka Hôrneho.Sadám si na cestu rozkladám statív a skúšam ho privábiť.Medzi tým ako vábim si ostrím na spadnutý smrečok predo mnou.V duchu si myslím ak by tu sadol tak to by bola moja fotka snov.Vábim asi 15 minút no v tom mi volá kamarát,či sa sa už nechystám domov.Jedným uchom počúvam kamaráta no druhým počujem šuchot.Pozriem na ten spadnutý smrečok a jariabok je tam mobil púšťam s ruky a pálim.Jariabok odlieta a ja s nemím úžasom neverím čo sa stalo.Prezerám fotky a kochám sa nad krásou tohto nášho vzácneho operenca.