popis: Už som nedúfal ...už som nevedel , ktorú lokalitu mám navštíviť s kamarátom Lubom, ktorý si brúsil zuby na prvého jeleňa. By to mal moc jednoduché, keby sa nám ho podarilo uloviť hneť na prvých vychádzkach. Už som bol bezradný, v...Už som nedúfal ...už som nevedel , ktorú lokalitu mám navštíviť s kamarátom Lubom, ktorý si brúsil zuby na prvého jeleňa. By to mal moc jednoduché, keby sa nám ho podarilo uloviť hneť na prvých vychádzkach. Už som bol bezradný, vždy sme videli jeleňov len nie takého, akého sme potrebovali. Buď boli chovné, staré alebo zas mladé. V sobotu večer sme išli už na siedmu alebo na ôsmu vychádzku, ani neviem poriadne koľká to bola, ale bolo ich už dosť. Vybrali sme sa do lokality nazývanou „ Pod hájom“. Je to asi 300 m široká lúka, z jednej strany ohraničená lesom a z druhej strany potokom. Sadli sme si ku potoku, oproti miestu skadiaľ nám pred dvoma dňami vyšiel jeleň, len vtedy sa mi nedal dobré prečítať, bolo už šero a my sme sedeli na druhej strane lúky. Zákon schválnosti funguje, okolo 19:00 jeleň s jelenicami vyšiel zas na opačnej strane lúky, kde sme sedeli pred dvoma dňami. Ako obháňal jeleničky, tak prišiel ku nám zhruba na 50 m. Už dobre nebolo vidieť, preto som nevidel poriadne čo nosí na hlave, ale podľa postavy bolo vidieť, že to je tak 9-10 ročný jeleň. Zas sme išli naprázdno domov. Keď sme sa dohadovali čo ráno, hlavou mi prebehlo“ pôjdeme ráno skúsiť pozrieť do lokality „Vriesina“ a potom sa pôjdeme poprechádzať po revíri“. Ráno 5:30 čakám Luba a ešte jedného kamaráta Andreja, išiel snami v úlohe kameramana. Niečo pred 6 hodinou sme boli na mieste. Táto lokalita je blízko polí. Vysoká rada tadiaľto prechádza hlbšie do lesa, kde zalíha cez deň. Po chvíli si všímam pohyb pod nami. Pozerám cez ďalekohľad, jeleň a jelenica sa pomaličky približujú ku nám, ale jeleň nebol súci, nepravidelný jednostranný desatorák, vek tri roky. Potom nám prešlo ešte zopár jeleníc, ale bez svojho kráľa. Po dlhšej dobe absencie zvery Andrej šepká „ na ľavo ide jeleň“ pozeráme sa tým smerom. Voľným okom bolo poznať, že je to silný jeleň nielen v tele, ale aj v paroží. Keď som sa na neho pozrel cez ďalekohľad hneď som ho spoznal, bol to nepravidelný 16-torák na hranici III. a IV. VT. S týmto jeleňom som sa stretol na začiatku ruje. Ako sme sa kochali pohľadom na impozantného tvora, niečo pod nami prasklo. Pozerám sa pomedzi dva duby, za ktorými sme sedeli, vidím jeleňa, hneď ho sledujem cez ďalekohľad. Odhadujem mu vek 5 - 6 rokov, na pravej strane vidím vidlu na druhú stranu som sa už ani nepozeral „Lubo strieľaj“ . Lubo sa hneť pripravil na streľbu, jeleň sa ku nám pomaličky približoval. Zastavil cca na 40 m pred nami, ale stál na štich. Hovorím Lubovi „ počkaj nech sa ti otočí bokom, na lopatku strieľaj“. Jeleň ako keby ma počul, ukázal pravú lopatku, posledný krát zaručal, ako keby vie, že nastal jeho čas a lúčil sa s týmto svetom. Ako náhle doručal, lesom zaznel výstrel. Jeleň vyskočil, dva krát vo vzduchu zahrabal prednými raticami. Po dopade na zem vyštartoval ako blesk. Asi po 50 m zostava stáť, začalo sním kývať a pomaličky padá k zemi. Na zemi ešte dva krát odkazuje zadnými raticami a zhasína. V tom momente počujem vedľa seba neskutočné fučanie, ako keby ide okolo mňa fučiaca rodinka jazvecov, a to bol Ľubo. Rozdýchaval nával adrenalínu. Sa mu ani nečudujem, jeho prvý ulovený kus v živote. Po príchode ku jeleňovi mu zdávame poslednú úctu, šťastnému strelcovi predávam zálomok. Zopár fotiek z uloveným jeleňom. Konečne cesta domov z vychádzky bola veselšia ako tie predchádzajúce. Samozrejme prebehlo aj pasovanie za lovca jelenej zvery. Lovu Zdar! zobraziť celý popis