popis: Doposiaľ som si na každú jeleniu ruju ktorej som sa mohol zúčastniť bral minimálne týždeň dovolenky. No tento rok som to videl veľmi bledo a keď sa ma niekedy v lete opýtal môj švagor, od kedy a koľko dní dovolenky si beriem na toht...Doposiaľ som si na každú jeleniu ruju ktorej som sa mohol zúčastniť bral minimálne týždeň dovolenky. No tento rok som to videl veľmi bledo a keď sa ma niekedy v lete opýtal môj švagor, od kedy a koľko dní dovolenky si beriem na tohtoročnú ruju, bol som skeptický a odpovedal som mu, že netuším či sa mi podarí vôbec dostať aspoň na jeden deň do revíru. Tento rok je naozaj zaujímavý, keďže som zmenil zamestnávateľa, v júli sa nám narodila prvá dcérka a aby toho nebolo málo, začali sme stavať rodinný dom. Preto som si na tohtoročnú ruju naozaj nerobil veľké chúťky. Prišiel september a mňa začalo predsa len ťahať do hôr. Ruja pomaly začínala , kolegom sa podarili nejaké úlovky a ja som už koketoval s myšlienkou , že na pár dní to bezo mňa zvládnu aj v práci a aj doma. Podľa predpovede počasia sa malo v stredu 24.9. ochladiť a prestať pršať. V stredu ráno po budíčku našej dcérky som sa bol pozrieť von a keď som zbadal oblohu plnú hviezd, bolo rozhodnuté. Rýchlo som sa obliekol, pobozkal manželku a dcérku a ponáhľal sa za ocom, spolu s ktorým sme sa vybrali na hole. Vybrali sme sa chodníkom nad hornú hranicu lesa. Celou cestou sme nepočuli ani raz zaručať, ale ja som už vtedy bol spokojný . Bol som v horách, ktoré milujem a cítil som sa veľmi uvoľnene a šťastne. Postupne sa začali jelene ozývať a mne „rástli krídla“ a necítil som žiadnu záťaž aj keď som nebol rozbehaný a výstup nebol jednoduchý. Keď sme sa vytiahli z bukového porastu a dostali sa do pásma kosodreviny okamžite som začal ďalekohľadom prečesávať okolie. Postupne som začal rozoznávať zver a zintenzívňovalo sa aj ručanie jeleňov. S ocom sme sa rozhodli, že pôjdeme spolu. Po pár metroch sme zbadali dva mladé jelienky, ako odchádzajú z rujoviska. V pravo na horizonte sme zbadali jeleňa , ktorý zaťahoval do húštiny aj so svojimi družkami, naľavo v kosodrevine bol mladý dvanástorák , v diaľke pred nami sme pozorovali statného jeleňa, ako si odvádza svojich sedem jeleničiek za hrebeň do Terchovej. Skrátka, boli sme medzi nimi a ja som si to užíval plnými dúškami. A v tom som ho zbadal! Na vzdialenosť asi 400 metrov som zbadal jeleňa , ktorého kmene boli ukončené dlhými šabľami. Párkrát zaručal a zmizol v kosodrevine. "Panebože , to bol parádny jeleň", vravím ocovi. "Áno to bol", odpovedal mi. Chvíľu sme ešte posedeli , pokochali sa , ale zver už pozaťahovala a my sme sa začali vracať späť. Cestou v aute sme sa dohodli , že večer sa vrátime do tejto lokality, ale zvrchu a noc strávime v kolibe, aby sme ráno boli bližšie k miestu, kde sme videli „ šabliara“. Doma si pobalíme veci potrebné na prenocovanie a manželku informujem, akého jeleňa som videl a že sa musím vrátiť späť a chcem tam stráviť noc aj celý nasledujúci deň. „ Psie oči“ zabrali a ja sľubujem mojim „ babám“ že nebudem dlho a zajtra, najneskôr pozajtra som doma. O 16:00 už sedím v miestach , kde som ráno videl šabliara. Ďalekohľadom prečesávam okolie, no okrem piatich kusov srnčieho a jednej jeleničky, nevidím nič. Začína sa stmievať a jelene počuť len z údolia. Vraciam sa do koliby, kde spolu s ocom chceme prespať. Po skromnej večeri a šálke teplého čaju zaliezame do spacákov. Sfúknutím sviečky však koliba začína ožívať . spoločnosť nám robia myši a je ich naozaj dosť. Behajú všade. Do rána teda iba bdiem. O štvrtej ráno už zúrim. Nespal som nič a myšky mi spravili dierku do vrecka na mikine, aby sa dostali ku kúsku chleba so slaninou, ktorú som si tam nechal. Obliekame sa a po tme schádzame chodníkom do doliny. Radšej budem sedieť tam a počúvať jelene ako sa nechať obžierať myšami. Pred šiestou sa s ocom rozdeľujeme. Ja idem na hrebeň a oco ostáva v doline. Ako sa približujem k hrebeňu počujem , že za hrebeňom ručia jelene. Už musím dávať pozor. Prikrčený sa zakrádam , lebo na okolí nie je žiadny kryt a už vidím prvý kus. Je to štrnásťtorák , ale mladý. Pod ním v smrekoch sa mu však dobrým hlasom ozýva druhý jeleň. Sadám si na zem a s ďalekohľadom na očiach čakám, aký jeleň sa ukrýva v smrekoch, ktorého hlas sa mi celkom pozdáva. Evidujem pohyb v medzere medzi smrekmi. Je to jelenica a v zapätí za ňou prebehne aj jeleň a spolu miznú v hustej smrečine. Zrazu sa aj podo mnou ozve jeleň , ale pre terénnu nerovnosť tam nedovidím a pohnúť sa nemôžem, lebo mladý štrnásťtorák ma nespúšťa z očí. Odrazu počujem nado mnou dupot . Nestíham sa poriadne ani otočiť a už pozorujem ako statný jeleň ženie popred mňa na dosah ruky mladého osmoráka a tri kusy holej. On však v behu zatáča za kosodrevinu a tak mi nedá šancu na bližšie prečítanie. Znova počujem hlas podo mnou , ale štrnásťtorák je stále na mieste a sleduje ma. Odrazu zaručí jeleň z miest , kde pred chvíľou zatiahol statný jeleň, ktorý mi nedal šancu na prečítanie a tak sa otáčam a chcem sa na neho pozrieť lepšie. Vidím postavu jeleňa pred kosodrevinou , zaostrujem a namiesto korunového jeleňa tam stojí môj „šabliar“. Okamžite beriem do rúk pušku , odisťujem a kým ustáľujem kríž puškohľadu za jeho lopatku, vnímam , že jeleň sa už na mňa díva. Zadržím dych a hladkám spúšť. Po rane jeleň odbieha dole svahom, ja sa staviam na nohy a sledujem pomedzi ostatnú odbiehajúcu zver len jeho . Po pár metroch jeleň zastavuje a klesá k zemi. Mám ho! Pane bože mám ho! Sledujem ďalekohľadom vytŕčajúci hrot kmeňa. Okolie stíchlo a ja vychutnávam túto výnimočnú chvíľu. Beriem do rúk fotoaparát a dokumentujem celé okolie. Zostupujem k úlovku. Zakladám jeleňovi posledný hryz a robím ďalšie fotografie. Nejako mi je teplo a tak zhadzujem zo seba mikinu a vtedy zistím , že mám sveter oblečený naopak. Tak to preto som mal také šťastie, vravím si s úsmevom na tvári. Po ošetrení úlovku sa vraciam k ocovi, ktorému ukazujem fotky a príjmam od neho gratuláciu a zálomok na znak úcty k ulovenému pre mňa výnimočnému jeleňovi. Odchádzame domov, obvolám pár kamarátov a po pár hodinách sa vraciame v šestici pre jeleňa. Jeho transport z tejto lokality nie je jednoduchá záležitosť , ale zvládneme to. Týmto sa chcem všetkým mojím kamarátom poďakovať za pomoc a k jeleňovi napíšem len pár slov. Vek sme predbežne odhadli na 10 – 11 rokov, dĺžka kmeňov je 94 a 102 cm a bodová hodnota je v tomto prípade pre mňa nepodstatná. Pre mňa je to trofej životná! zobraziť celý popis