Vysnívaný - vychodený...a prvý

V to ráno nebolo o ruji ešte ani počuť, v ďiaľke občas presvitalo cez hmlu niekoľko kusov vysokej a ja som kráčajúc už už uvažoval o návrate domov, keď sa z riedkeho oparu vynorila silueta jeleňa o akom som dovtedy len sníval....popásal sa spolu s dvojkovým nepravidelným štrnástorákom. Krok za krokom šli smerom ku mne, bližšie a bližšie, až som napokon s chvejúcimi sa rukami pokľakol a kríž položil na to "správne miesto". Jeleň zhasol temer na nástrele, no nasledovné momenty boli neopísateľné....jeho parťák ignoroval doznievajúci výstrel, všetko okolo a postával pri ňom snáď ešte 15 minút akoby sa lúčil, neveril, že musí odísť sám... Aj o tomto sú takéto chvíle. Lovu zdar!