Prvá

Je to tu nastal čas odstrelu danielej zveri a moje chodníčky sa uberajú do lokalít kde sa vyskytuje daniela zver všetkých vekových tried. V povolenke mám danielku, danielča a 1vkt daniela. Prechádzam všade možne i nemožne no prijisť k lovnému kusu ako keby bola utopia. Keď to nie je chovný špicák vysokých parôžkov tak to je mohutný lopatár ktorého čas ešte neprišiel. No jedno upršané ráno pred nástupom do práce si idem prejisť podiskované repkové pole blízko lesíka. Keď tu zrazu na okraji sa pasie dančia. Prikládam ošuchaný Steiner k očiam a bystrím čo vytiahlo na pašu. Neverím vlastným očiam hneď 2ks výradových danielov jeden lepší ako druhý no pri bližšom pozoravaní zisťujem ,že ešte nie sú vytlčený no jeden z nich je slabučky a malé gombíky na ryšavej hlave ma usvedčujú v správnosti odstrelu. Zložím pušku odistím kritky poistku na puške a zalícim. Kríž pomaly stúpa po prednej nohe keď tu zrazu niečo vojde pred daniela pozrem lepšie a mladá šmola telesne ešte menšia od daniela. Tak si poviem radšej si ťa nechám až vytlčieš a odlovím šmolu. Ako to u mladej generácie býva nikde neobsedí a s danielkou to nebolo o nič lepšie behá hore dole točí sa mi riťou potom naostro ako keby ju pálil kríž ktorý jej chcem posadiť za lopatku. Hádam 10minút trvá než sa uklidní a na ten okamih som čakal. Danielka zastala v burine na okraji poľa do polky tela jej tieni porast no hovorím si ,že to pre moju 308mičku nebude problém. Kríž sedí za lopatkou a ja jemne hladím spúšť. Padá rana no hneď viem ,že je zle miesto zásahovky počujem iba ostré písknutie a danielka s danielmi klidným pohodovým krokom tak typickým pre danielčiu zver odhopkávajú do lesíka. Sedím a čumím ako vyoraná myš a nechápem čo sa stalo. Pomaly sa dvíham z drepu a idem pozreť na nástrel čo sa stalo. Vďaka rose ihneď nachádzam únikovú trasu na nástrele nič iba stopy ktoré sledujem až k lesíku s malou dušičkou aby strela nefragmentovala a nepostrielal som danielku naštastie nič nenachádzam tak idem pozreť znovu nástrel. Pomaly obzerám celé miesto klaknem si nástrel a zuhlujem si trajektoriu letu odkial som strielal v tom vidím pár metrov pred nástrelom ohnutý byľ trávy. Tak príčína môjho neúspechu je jasná. Odchádzam smutný so sklonenou hlavou dúfajúc ,že čoskoro sa mi dostane reparátu. Ubehli dva dni a ja sa vraciam na miesto činu po vystúpení z auta pozerám či sa niečo nedeje pod lesíkom no vidím 2ks srnčej ide o srnu a staršieho výradového srnca ktorého som nedostal do povolenky pomaly ešte prechádzam obhliadnuť druhé pole ktoré delí potok a tu sa na kraji lesa pasie kus dančieho no neviem o aký kus ide nakoľko som zapísaný na inú parcelu nechávam ho na pokoji a pomaly idem v ústrety k srnčiemu páriku ten ma z dialky pozoruje bystrím okom a opatrným krokom pomaly zaťahuje do krovia. Vyberám si posed blízko miesta kde som videl naposledy pásť dančích adolescentov. Usídlujem sa na posede vyberám všetky pakšamenty a pozorujem okolie nesedím ani 10min keď tu zrazu počujem prasknutie z pravej strany pomaly sa otáčam a z lesa smelo vyskočí malá danielka. Pošpehujem ju v kukeri a čakám či s ňou nevytiahne aj mladé no nič danielka je sama. Pomaly vedľa seba odkladám ďalekohľad a beriem pušku a už znova kríž lieta po tele danielky a ustáluje sa na komore ktorú mi danielka ponúkla bez vačších drahôt. Pomaly hladím spúšť a nič!! Viacej pritlačím a znova nič. Nasrdený čo sa deje si všímam zasunutého výstražníka v duchu sa nadávam ako sa mi mohlo podariť neobtiahnuť no v zbrklosti pri vystupovaní z auta a pozorovaní sa pasúceho kusu dančieho na vedlajšej parcele mi uniká taká titerná maličkosť ako obtiahnutie záveru. No nič tempom slimáka po mozgovej mrtvici pomaly obťahujem bez sebevačšieho rámusu a danielka sa pasie ďalej už troška vzdialená od lesa. Znova si s krížom hľadám miesto na jej komore no teraz nie a nie odkryť komoru zase 5minútové nahánanie kríža a miestečka za lopatkou vommne vyvoláva čoraz vačšiu nervozitu a triaška v rukách sa čoraz zvačšuje zrazu ako by sa danielka zmierila so svojím osudom a odkrýva komoru v momentne kríž sedí na komore a ja hladím spúšť tento krát konečne padá výstrel danielke sa podlomia nohy padne na predné a zadnými nohami sa odpichuje ako keby sa chcela zaryť pod čiernu zem. Takýmto divným uprkom mi mizne za kríkom no ďalej už nevidím ,že by vbiehala do lesíka. Rukou hrabem v batohu a vyberám krabičku s Cohibami no krabička je prázdna tak ju jedovito pokrčím a hádžem ju naspäť do ruksaku. V mysli si pobafkám z Cohibi a zliezam pomaly z posedu a nesmelými krokmi idem pozreť kde leží danielka. Tú nachádzam zhasnutú pod kríčkom s pekne pofarbenou stopou a výstrelovou ranou pekne za pleckom po prevrátení zisťujem ,že vstrel bol priamo na lopatku a výstrel prešiel buď plúcom ,alebo srdom. No na množstvo farbi po únikovej trase skorej typujem na srdce. No nič vyťahujem a zakladám plombu a volám hospodárovi od ktorého príjimam gratuláciu k prvej danielke. Príjimam zálomok od kamaráta čo sedel somnou na posede a všetko dôkladne sledkoval následne mi zároveň s gratuláciou trasie pravicou a ja zvolávam Lovu Zdar.