popis: Poľovačku na srnca som dostal ako dar od priateľa Feriho Bokroša. Sprevádzal ma Laci Kyraci, hospodár Poľovného združenia Balkán Keť. Stretli sme sa u Laciho ráno okolo 5:15, dali si rannú kávičku a predebatovali plán dnešného lovu....Poľovačku na srnca som dostal ako dar od priateľa Feriho Bokroša. Sprevádzal ma Laci Kyraci, hospodár Poľovného združenia Balkán Keť. Stretli sme sa u Laciho ráno okolo 5:15, dali si rannú kávičku a predebatovali plán dnešného lovu. O pol hodinku sme už vyrážali do revíru. Hneď pri vstupe do revíru sme spozorovali srnu s 2 srnčatami, ktoré sa nám po minúte sledovania cez ďalekohľad stratili v kukurici. Prešli sme autom krajom poľa ešte asi 800 m. Po vystúpení z auta sme sa rozhliadali naokolo, no nikde ani živej duše. Zobral som si z auta streleckú palicu a nasledoval Laciho kroky cestičkou v remízke. V noci bola veľká búrka a museli sme prekračovať veľa zlomených a popadaných konárov. Po asi 150 m sme sa dostali na kraj ďalšieho poľa kde Laci spozoroval v diaľke mladého srnca. Kľakol som si k nemu a pozoroval som srnca cez ďalekohľad. Vtom neďaleko mladého srnca vstal starší srnec, ktorého sme dovtedy nevideli, pretože ležal vo vysokom strnisku. Začal mladého srnca prenasledovať a vyháňať zo svojho teritória. Laci usúdil, že to je srnec vhodný pre náš dnešný lov. Srnce boli od nás vzdialené asi 300 m, tak sme sa pomalými tichými krokmi začali približovať cestou vedľa poľa. Srnce sa len pomalými krokmi posúvali, mali sme ich stále nadohľad. Po asi 100 m nášho približovania sme si vyhliadli miesto vhodné na streľbu. Pričupli sme sa a Laci začal vábiť. Najskôr začal pískať kontaktný zvuk srnčaťa na čo srnce vôbec nereagovali. Až keď začal pískať zvuk srny, starší srnec zostal stáť a začal počúvať. Asi na tretie zapískanie sa vydal našim smerom. Streleckú palicu som odložil na zem a ako podperu som využil strom na kraji húštiny v ktorej sme boli. Keď bol srnec od nás asi 120 m Feri mi tichým hlasom šepká aby som strieľal. No keďže nemám skúsenosti, nebol som si istý ranou, mal som to mierne roztrasené, nechcel som srnca postrielať alebo si dokonca urobiť hanbu ;-) nestrielal som ale vyčkával ďalej. Bol to mierne kopcovitý terén a srnca sme stratili z dohľadu pretože vošiel do úvaliny. Našťastie šiel stále za zvukom - priamo k nám. Hlava sa mu postupne vynorila asi 70 m od nás. Pomalými krokmi šiel kľukovitým spôsobom priamo k nám. Odistil som a napol napináčik. Celý čas som srnca vymieroval cez puškohľad. Opäť som počul šeptom "Strieľaj!", bol už pekne blízko no stále bol v pomalom pohybe na čo som si ja stále netrúfal. Asi 40 m od nás potom konečne na chvíľku postál, zadržal som dych a ... stlačil spúšť. Srnec zostal v ohni. Bol to pre mňa neopísateľný pocit, bolo to prvý krát, môj prvý srnec. Prebehlo mi hlavou tisíc myšlienok. Ostatným zrejme opadla jediná, že som konečne strieľal, pretože už mali obavu že nás zbadá, že sa prezradíme a že ja premárnim svoju prvú šancu. Sv. Hubert a Diana mi však dopriali, dali mi to šťastie uloviť svojho prvého srnca. Ďakujem všetkým ktorí mi dopriali uloviť svojho prvého srnca. zobraziť celý popis