popis: Sedím pri starkého drevenici a hovorím si, že ešte obilie nezobrali, tak dnes idem na piršovku. Začína sa zmrkať a ja som už na love. Prikrádam sa ku obiliu a sadám si na kraj. Rozmýšľam nad starosťami i radosťami každodenného živ...Sedím pri starkého drevenici a hovorím si, že ešte obilie nezobrali, tak dnes idem na piršovku. Začína sa zmrkať a ja som už na love. Prikrádam sa ku obiliu a sadám si na kraj. Rozmýšľam nad starosťami i radosťami každodenného života, keď tu zrazu tri jelienky pekne s hlavami hore vchádzajú do ovsíka. Pokochal som sa pohľadom a ani som si neuvedomil že už sa zotmelo. Pomalým krokom som sa pobral popri ovsíku a rozhodol som sa že idem domov. Stále ešte váham a v duchu si hovorím, že idem ešte pozrieť ku žitu či náhodou nebudem počuť diviaky. Prichádzam ku našej studni a ovlažujem sa studenou vodou. Prechádzam okolo oráčin a z kroka na krok sa dostávam ku družstevnému lanu obilia. Počúvam, počúvam keď tu zrazu obrovský rev dvoch diviakov ako sa bijú. Dolina len tak zahučala. Hneď som mal husiu kožu po celom tele. No počkajte, príde spln, tak ja vás tam dade počkám. Prešiel týždeň a mesiac je v splne. Som po nočnej a ktoviekoľko som toho nenaspal, žienka do mňa hudie, že zase ideš preč zase nebudeš doma. No ale hovorím si v duchu, musím ísť dnes von keď som mal ten sen. Je pol ôsmej, obilie zvalené jedna radosť, kontrolujem vietor a hľadám miesto kam sa usadím. Konečne som niečo našiel, tak si sadám na deku a predstavujem si, kadiaľ asi tak pôjdu do obilia. Letný vánok pofukuje, slnko skláňa hlavu a vtáčiky utíchajú. Nádhera urobená pre mňa. Pomaly vychádza mesiac na letnú oblohu pokrytú mráčikmi. Keď zrazu počujem v hlbokom jarku praskot. Aha už sú tu. Pripravím si ďalekohľad a čakám ako pôjdu pastvou, že ich prečítam. No však rýchlo som dočítal, lebo išli tryskom a fuk ho do žitka. Prejdú asi tak 2 hodiny a jarkom prichádza jeleň 1 vek. triedy. Popozerám ho a už sa pasie na klasoch. Po chvíli počujem ako niečo ťažké prišlo do bahniska na jarku, blato fŕka jedna radosť a zrazu počujem ako sa kus otrasie. Poviem si fúha tak toto je on. Počujem ako vychádza z jarku a ide pastvou. Idem si oči vyočiť no nikde nič, keď zrazu vidím mohutné telo veľkého diviaka. Hlava hore zadok dole a hrudník ako kulturista. Čakám nech trocha ešte prejde a presvedčím sa. No diviak prechádza popod krík a som si istí že je to kanec. Svoju blaserku beriem do rúk, naťahujem bicí mechanizmus a čakám kým diviak výjde pred krík. Diviak postupuje pomaly no však svoj hrudník odkríva. Zrazu zachádza mesiac za oblak a viditeľnosť klesá no ja už neváham a kladiem kríž na kanca. Pác. Zaznie dolinou výstrel kde kanec padá na zem no v zlomku sekundy sa otočí a o zlom krky beží preč. Počujem len obrovský lomoz a nič viac. Srdce bije ako zvon, celý sa chvejem, zlamujem blaserku a prebíjam. Čakám a počúvam, ale asi tak po 15 minútach to už nevydržím a idem sa pozrieť na nástrel. Na nástrele žiadna farba len zvalená tráva a všade fŕkance od blata. Prejdem asi tak 20 m po pováľanej tráve a vravím si toto je robota pre môjho psa Eda. Idem domov a volám ešte jedného psovoda „príď mi prosím ťa pomôcť, strieľal som na kana“. Po dvoch hodinách sme na nástrele a ja dávam psa na stopu. Ide asi tak sto metrov po stope keď tu zrazu predo mnou niečo praská a ja ho vypúšťam. Chyba. Začína duriť vysokú a kolega hovorí že našiel farbu a jeho hanoverák pomaly postupuje po stope. Prechádzame asi tak 200m a skoro žiadna farba len kde tu slabý oter. No nič, hovorím si, treba volať profesionála Mariánka. Je polnoc, zvoní telefón. Ahoj strieľal som na kanca, dohľadávame ho, ale neúspešne. V telefóne zaznelo „a čo vám šibe, v noci kana hľadať?“. Prosím ťa príď, vravím mu. Povedal, že sa mi ozve ráno a tak sklamaný opúšťame horu a ideme domov. Ráno čakám na Mariána, keď zvoní telefón a hovorí o 10 som u teba tak ma čakaj .10 hodín, Marián je u mňa. Ja beriem Eda a už sme na ceste na nástrel. A začína sa strastiplná cesta plná vzrušenia a nebespečnstava. Koniec tohto príbehu je popísaní pri fotke keď Poľana dopraje, autor- marjjanko. Chcem sa touto cestou ešte raz poďakovať kamarátovi Mariánovi a jeho Fide za krásny zážitok, ktorý človeku utkvie v pamäti na celý život. zobraziť celý popis