popis: Pozerám v práci cez monitor ako vonku prší.Mohlo by prestať myslím si v duchu a keby, tak vybehnem do Rusoviec pozrieť nejakého srnčeka.Ruja je v plnom prúde, srnci sú ako napnuté struny, reagujú na vábničku s veľkou chuťou.Moje vych...Pozerám v práci cez monitor ako vonku prší.Mohlo by prestať myslím si v duchu a keby, tak vybehnem do Rusoviec pozrieť nejakého srnčeka.Ruja je v plnom prúde, srnci sú ako napnuté struny, reagujú na vábničku s veľkou chuťou.Moje vychádzky minulý týždeň smerovali do lužného lesa, kde som však vhodného srnca neobjavil.Výsledkom bolo len pár chovných šestorákov a dve výradové dvojky, ktoré mi však jágerské srdce nerozbúšili.Pár večerov som strávil aj na poli, kde som cítil že okrem zistených srncov,môže v čase ruje prísť aj nejaký privandrovalec z Rakúska a milo ma prekvapiť.Je šesť hodín podvečer, ako na objednávku prestalo pršať a zasvietilo slnko.Rýchly prevlek do zeleného kroja, za hrsť vábničiek, puška a už ma auto vedie ku kamarátovi Lubošovi, s ktorým to dnes večer skúsime.Tiež má oboznaného srnca tak verím, že bude dnes večer úspešný.Pri knihe nás trošku znervózňuje hrmenie ale dúfame že nová búrka nás už obíde.Sadám si na " Urbana" pred sebou mám zelené more kukurice oddelené poľnou cestou od dvoch tabúľ pokosenej pšenice. Zlatožlté strnisko je ideálnym javiskom pre zamilované srnčie páry ale aj pre osamotených hrdzavých seladonov hľadajúcich letnú lásku.V diaľke vidím Luboša ako kráča strniskom k svojmu posedu a v duchu mu želám lovu zdar. Je pol ôsmej, pátram po okraji kukurice či sa z nej niečo netlačí.Pískať ešte nechcem v úmysle mám začať tak o ôsmej.Začína sa zdvíhať vietor a od maďarskej zeme sa zrážajú búrkové mraky. Prvý, síce ešte daľeký blesk ma ľahko znervózňuje lebo prežiť búrku na železnom posede je to posledné po čom túžim. Preto vkladám predčasene do úst vábec a začínam pískať. Odzneli snáď len štyri tóny a dvesto metrov odomňa sa od zelenej steny kukurice odlepil kus srnčieho.Optikou zisťujem že je to srnec, čo má na hlave s istotou neviem rozoznať.Mám však pocit že je to šestorák z minulého týždňa, ktorý mi prišiel veľmi dôverčivo na moje volanie.Dám mu pár hlasných písknutí a už ho mám na špagáte.Letí ako o život smerom k posedu.Asi na osemdesiat krokov zastaví a istí.Už nepískam, ale čítam čo má na hlave.Hneď na prvý pohľad viem že je to srnec ktorého nepoznám.Dobre perlovaný, krátky na jednej strane šestorák a na druhej strane vidla.Dokonca sa mi zdá že na ľavom kmeni nad ružicou má krátku ostrohu.Vietor mi zráža klobúk z hlavy a ja viem že musím rýchlo konať.Srnec ako dobrý stavač hľadá volajúcu srnu a ja jeho zase v puškohľade. Bodku bezpečne umiestňujem za jeho lopatku a odpaľujem ... Srnec sa po rane vzpatí na zadných behoch úplne do kolmice a súčasne padá na strnisko, kde krátko odkazuje. Ani som si nevšimol že padla tma ako keby bolo pol desiatej. Ťažké mraky zostúpili na zem a ja mastím z posedu ako profesionálny hasič spúšťajúci sa po tyči pri poplachu.Blesk s hromom ide už skoro súčasne, našťastie Luboš tiež pochopil vážnosť situácie a tak ho vidím ako zrýchleným krokom kráča k autu.Prichádzam k srncovi a ako mnoho krát pred tým ma prekvapuje svojimi parožkami. Sú síce krátke ale silné pekne perlované, ružice nízko nasadené. Výsady krátke, a tej na ľavom kmeni sa nesmierne teším.Sú silnejšie ako sa mi zdali v triederi, je zaujímavé že naopak to mám u jeleňov. V optike je vždy parožie silnejšie, keď už však stojím nad ním tak to tak obyčajne nie je.Odbočil som trošku... S nasadením života robíme pár fotografií, bez ktorých nie som schopný odísť. Keď sa nám zdá že srnca už už odnesie burácajúci vietor do kukurice, náhlivo sadáme do auta a utekáme z armagedonu, ktorý okolo nás vypukol.Ďakujem Sv.Hubert že som si opať mohol dať za klobúk zelený zálomok a do končiacej ruje všetkým želám ešte veľa poľovníckych zážitkov. Lovu zdar priatelia. zobraziť celý popis