názov: Lebednáčik
autor: Mysho22
ID fotky: 244597
pridané: 8.8. 2014
počet zobrazení: 1 840
počet hlasov: 44
kategória: úlovky (SR, ČR)
dátum: 7.8.2014
miesto: Dojč
zbraň: Tikka T3
kaliber: 308w
strelivo: Norma Nosler Ballistic Tip - 9,7g
optika: Schmid & Bender Klassik 3x12x50
vzdialenosť: 30m
zobraziť EXIF
Značka: NIKON CORPORATION
Model: NIKON D5100
Expozičný čas: 10/600
Clonové číslo: 35/10
ISO: 3200
Ohnisková vzdialenosť: 180/10
popis: Od posledného splnu stopujem diviačiky no ako by sa po nich prepadla zem. Z času na čas sa objaví stopa imigranta zo susedného revíru no po zbere všetkých obilnín ostáva revír ako mesačná krajina. Svoju pozornosť upriamujem na dlhočí...Od posledného splnu stopujem diviačiky no ako by sa po nich prepadla zem. Z času na čas sa objaví stopa imigranta zo susedného revíru no po zbere všetkých obilnín ostáva revír ako mesačná krajina. Svoju pozornosť upriamujem na dlhočízne lány kukurice ktoré sa súvisle prepájajú s tromi chotármy. Jediné zelené more na okolí ,ale najdi ihlu v kope sena. Tak mi to nedá a deň čo deň trajdám popri kukuriciach a hľadám to správne miesto až mi zrak padne do proti svahu pri jednej z mnoho stopárskych prechádzok. Vďaka veternému počasiu ktoré je typické pre náš kraj na jaro vyfúkalo slušnú plochu kukurice kde rastie iba zelina lebeda. Malé pole v poli sa krčí a skrýva vo vysokej zrejúcej kukuričke ktorá svojou vôňou každonenne zvoláva diviakov srny daniele a vysokú k chutnej paši. Každý poľovník pozná ten divný pocit keď si povie tu by to šlo a tak sa aj deje. Nutná návšteva u lekára mi zabezpečuje voľné popoludnie a deň dopredu sa dohadujem s kamarátom ,že by sme zbili jednoduchú sedánku v lebedovom kútiku. Práca ide ako od ruky a za necelé 3hodinky agátová sedánka stojí na svojom mieste. Výškový rozdiel nad kukuricou hádam meter ,ale o to lepšie máme celý flek ako na dlani. Tak rýchlo domov niečo pomôcť najesť a hurá s veľkým očakávaním na novú sedánku. Sedím peknú chvíľu a pomaly sa kochám výhľadom pri západe slnka. Len tak troška ma hlodá svedomie nakoľko som ešte nič nevidel vyjisť ani srnka s náruživým srncom či danielčia úplne mrtvo. Z času na čas sa mi ukáže všadeprítomný zajko a komickým výskokom ma uťešuje. Zadok cítim čoraz viac predsa 2 guláče ako provizorná sednáka nie sú žiadny luxus a dosky na sedánku ostali v aute a vidieť už je iba pár metrov no nejako stále nemám nutkanie ísť domov a stále sedím. Z letnej letargie ma preberá divné zašuchotanie oproti v kukurici hovorím si aspoň niečo pozerám cez kukur ale nikde nič tak si hovorím planý poplach.No za 5min znova počujem divný šuchot no teraz už sa láme kukurica. Ejha to bude niečo zaujímave len tak mi preletí hlavou. Ale čo aj keď niečo prijde keď prd uvidím a kamarát mesiačik mi nie a nie pomôcť. No moje prosby boli vyslišané a ako v každej rozpávke aj v tejto prichádza pomoc v pravú chvíľu mesiac troška osvieti krajinu a zisťujem ,že šuchot z kukurice sa premiestnil na okraj môjho lebediska.No stále neviem kto je strojcom tohto všetkého poviku. Typujem jazveca ktorého stopy sa nám pár krát preťali a z lebedy netrčí žiadne štetinaté ucho. Bleskovou rýchlosťou vylieta sliepka a je zbystrím malú hlavu tesne nad terénom lebedy. PREDSA je to diviak a necelých 50m predomnou !!! Nenápadne a hlavne potichu si vkladám pušku do pleca zapínam kríž dôkladne hľadám hlavičku diviačika no akosi sa stratil nenazdajky zrazu stojí v celej kráse 30m na blat pred sedánoku s vystavenou komorou ako na obrázku. Neváham kríž posadený na lopatke a padá výstrel ,ktorý vystavuje stopku diviakovi ktorý sa láme v ohni svojim chrčaním a divokým odkazovaním dáva najavo svoje posledné ,,orevuar,, nekonečným kukuričným lánom s malým ostrovčekom lebedy. Klasickou Parkinsonovou triaškou si zapaľujem prijemne korenistú Cohibu a vychutnávam si svojho druhého diviačika v domácom revíri. Prijímam gratuláciu od kamaráta s príslušným zálomkom k tejto lokalite a úprimným lovu zdar. Ešte stíhame spraviť nejaké to foto do albumu ktoré sa nedarí vďaka mojej ustarostenej tvári čo teraz ,ale povzbudivé slová ala Mjr.Maisner ..Emerickú úsmev kuře vyčaria úšklab na mojej tvári a už máme aj peknú fotku na stenu. Ďalej to už poznáte 300 metrový krst kukuričniskom kedy dostávam facku za fackou pri vlečení diviaka k najbližšej ceste kde mu spravím malý vývrh a ďalšia cesta kukuričniskom naspať cez slušný kotár dolinou k potoku , potokom k poľnej ceste a cestou k autu . Narobený nachodený ,ale s príjemným pocitom zaspávam o 2hod nad ránom no len na chvíľu nakoľko za 2,5hod mi zvoní nemilosrdný budík ktorý ma vyháňa do práce. Lovu Zdar . zobraziť celý popis