popis: Po troch dňoch poľovníckeho pôstu som sa konečne dostal do revíru. Pôstu preto, lebo nejaký dobrák nám na chate odstrihol nožnicami všetky visiace zámky a zobral nám aj knihu návštev revíru. Tak chvíľu trvalo pokiaľ sa kúpila nov...Po troch dňoch poľovníckeho pôstu som sa konečne dostal do revíru. Pôstu preto, lebo nejaký dobrák nám na chate odstrihol nožnicami všetky visiace zámky a zobral nám aj knihu návštev revíru. Tak chvíľu trvalo pokiaľ sa kúpila nová a nahradili sa i zámky. Išiel som si sadnúť na posed pod lesom ktorí som pred pár rokmi postavil s kamarátom. Vídaval som tam srnca vychádzať zo srnou a na diaľku sa mi javil ako starý srnec. Po usadnutí do pohodlnej čalúnenej stoličky, ktorú som kedysi dávno priniesol s kinosály ktorú renovovali som pootváral obloky. Do vnútra sa dostal príjemný, chladný, lesný vzduch ktorí ma v tejto letnej spare aspoň trochu osviežil. Zostalo ticho. No nie na dlho. Zvedavé plchy sa prišli presvedčiť kto im to narušuje večernú rodinnú atmosféru. Ich veľké oči a dlhé fúziky na mňa pozerali snáď s každej škáry posedu. Keď zistili že im nehrozí nebezpečenstvo, začali šantiť a naháňať sa. Hluk ktorí plchy spôsobujú mne osobne nevadí. Sú dni keď na lúke nie je ani srsť a vtedy počúvam aspoň ako šantia. Jedine čo mi vadí sú tie malé bobky čo všade po nich zostávajú. Aj teraz som rozmýšľal že budem musieť priniesť metlu a lopatu a zasa to tu poriadne vyšúrovať, keď som v diaľke spozoroval jeden kus srnčej zveri. Pozrel som sa ďalekohľadom a zistil som že sa jedná o srnca ktorého som tu videl už viac krát. Bol odo mňa vzdialený asi 250 metrov a začal brať pašu. Čakal som či k nemu nepríde srna no neprišla. Tak som usúdil že srna čo s ním bola je už odrujnená a srnec zostal sám. Zobral som vábničku a jemnúčko začal pískať. Srnec zareagoval zdvihnutím hlavy a sústredeným pohľadom smerom odkiaľ prichádzal zvuk vábničky. Vždy keď srnec pootočil hlavu som pískol. Asi na piate písknutie sa srnec rozbehol smerom ku mne. Keď bol odo mňa už asi len sto metrov zastal. Videl som že je to ten čo som ho vídal len sa mi zrazu zdal trochu mladší. Aj keď mal krk krátky a hrubý a parohy spiatočníka aj tak mi na ňom niečo nesedelo. No rozhodol som sa ho uloviť. Jednak to bol istý výrad bez ohľadu na vek a tiž som mal vo vrecku povolenku na všetky vekové triedy. Kým som si pripravil môj ruský ferlach, srnec začal pomalým krokom odchádzať. keď že nenašiel žiadnu nevestu a moje posudzovanie trvalo dosť dlho asi ho to prestalo baviť. Keď srnec odchádzal, tak som ho nemal pod dobrým uhlom a preto som nechcel strieľať. Sledoval som ho cez puškohľad či sa nezastaví a neukáže mi bok. No nestalo sa a srnec prišiel k húštine kde si pachovou žľazou medzi parohami značil svoje teritórium otieraním hlavy o konáre hlohu. Bol vzdialený asi 220 metrov a ja som nechcel riskovať. Po chvíľke srnec zašiel a ja som sa rozhodol skúsiť vábiť skočným pískaním možno ho vyprovokujem uvidíme. Po druhom písknutí vyletel z húštiny ako by ho niekto šidlom pichol. Zastal a hľadal soka ktorí si dovolil v jeho teritóriu baliť jeho srnu. Pískol som znova. Zase pobehol a už som ho mal cca na 80 metrov no stále hľadel smerom ku mne tak som sa ani nepohol. Stál tesne vedľa húštiny ktorú tvoril porast hlohu, trniek a šípok. Keď sklonil hlavu, pripravil som si do obloka flintu a sledoval ho cez puškohľad. Trvalo to iba chvíľku, keď sa srnec otočil nastavil mi pravý bok. Keď že som chcel staviť na istotu tak so zamieril priamo na lopatku. Priemer strely 5,6mm je dosť malý na to aby zver spoľahlivo farbila za všetkých okolností a pokročilí čas ma tiež utvrdil v mojom rozhodnutí. Naučeným spôsobom som jemne zatlačil na vyladenú spúšť a srnec urobil posledný výskok vo svojom živote. Bol som prekvapený ako ukážkovo značil. Zdvihol prednú časť tela a pravú nohu natiahol dopredu tak ako to kedysi dávno robil jeden fúzatý ujo so smrtihlavom na brigadírke. Dopadol na zem otočil sa a zmizol v húštine. Zásahom som si bol sto percentne istý a tak som ani nečakal nakoľko bolo zamračené a začalo sa stmievať išiel som na nástrel. Na nástrele som našiel striekanec farby a viac nič. No aspoň mi to označilo presné miesto kde srnec vošiel do húštiny. Tak som po chodníčku ktorí používala zver išiel pomaličky hľadať svojho srnca. Prešiel som len kúsok a aj v šere lesa som na vzdialenosť asi 15 metrov zbadal ležať zhasnutého srnca. Odbehol od nástrelu necelých 30 metrov. Založil som mu na zadný beh plombu dal posledný hryz, zálomok a potichu si uctil túto našu naozaj krásnu zver. Srnec mal síce menej rokov ako som sa pôvodne domnieval, ale aj tak je to pre mňa neobyčajná a zaujímavá trofej. Priatelia prajem Vám všetkým ktorí ste ešte nemali to šťastie uloviť srnca v tejto sezóne aby ste toho svojho naj stretli podobne ako aj ja. Lovu zdar. Srnec bol ulovený zbraňou Iž 18 mn Spartan kaliber 223 rem. strela Nosler balistic tip 55gr V0-980 m/s S posedu na vzdialenosť cca 80 metrov. Strela zasiahla pravú lopatku bez poškodenia kostí. Na vstrelovej strane zlomila dve rebrá odstrelila obe srdcové tepny a na výstrele zlomila jedno rebro. Von vyšla ľavou lopatkou kde opäť nezasiahla kosť. Na koži vstrel aj výstrel o priemere strely čo znamená že strela zostala po prelete tela srnca kompaktná. Poškodenie diviny vzhľadom na zásah malé. Nič som neorezoval všetko som očistil len suchou handrou. Farba bola iba na nástrele. Túto strelu používam už dosť dlho a mňa osobne ešte nesklamala. Ak niekto používa túto strelu bol by som rád, ak by ste sa podelili so svojimi skúsenosťami. zobraziť celý popis