popis: Konečne prestal fúkať vietor a tak som sa rozhodol ísť večer skúsiť šťastie na moju staronovú lavičku ktorá je umiestnená v húštinách Holého vrchu. Staronová preto, lebo už ju tam mám dva roky a hoci je táto oblasť hojne navšt...Konečne prestal fúkať vietor a tak som sa rozhodol ísť večer skúsiť šťastie na moju staronovú lavičku ktorá je umiestnená v húštinách Holého vrchu. Staronová preto, lebo už ju tam mám dva roky a hoci je táto oblasť hojne navštevovaná diviakmi ešte som tu nič neulovil. Bola trochu nízka a zver ma vždy zvetrila. Tak som ju prerobil a teraz si z nej vychutnávam pohľad ako z lietadla. Nohy mám v 6 metrovej výške. Cítil som to v moči, že dnes by to mohlo výsť. Bola sobota, spln na oblohe ani mráčik čo viac si želať. Večer pobalím veci a ide sa do revíru. Už pri zapisovaní sa do knihy návštev revíru som počul zatiaľ len tlmené výkriky no čím viac som sa približoval k miestu postriežky hlasy silneli. Čoho som sa obával sa stalo skutočnosťou. Dedinčania využili krásny sobotný večer na opekačku pod lesom. Pomaly ma opúšťal môj entuziazmus a vystriedal ho hnev a bezmocnosť. Chcel som sa otočiť a ísť domov no potom som si povedal, že si aspoň oddýchnem a posedím pri mesiačiku. Miesto mojej postriežky bolo asi 350 metrov nad miestom výkrikov šťastných detí a ich podnapitých otcov. Našťastie ľahký vánok ktorí začal povieval z opačného smeru odvieval zvuk rozladených gitár a ozembuchov preč smerom na dedinu. Sedím a kochám sa kráľovským pohľadom na húštinu podo mnou a som spokojný sám zo sebou. Sem tam sa pristihnem ako si potichu podvedome pospevujem pesničku, ktorej tóny mi občas priniesol vetrík do uší od táboráku. Bolo presne pol jedenástej keď miestny ľudový umelec začal už tretí krát spievať pesničku Podvod od Nedvieda a ja som počul za sebou prasknúť halúzku. Ani som nedýchal. Pozrel som dolu a kúsok naľavo podo mnou som zazrel statného diviaka ako z vysokým nosom vetrí. Po chvíľke vyšiel na vňadisko a za ním išli dve bachyne , štyria lanštiaci a desať prasiatok. Priestor predo mnou zrazu ožil. Všade bolo počuť fučanie, kvikot prasiat a zvuk drvenej kukurice a jabĺk pod zubami diviakov. Bola to super podívaná až do tej doby keď som si vybral lanštiaka-kančeka ktorého som sa rozhodol uloviť. Pripravil som si Marlina a okom na puškohľade čakal na vhodný okamih, kedy sa lanštiak natočí na blat. To trvalo 15 minút. Buď sa mi schoval v poraste, alebo stál čelom. No prišla chvíľa, keď sa postavil ako terč na strelnici. V okamihu mu bodka svietila tesne za ľavou lopatkou a lesom sa ozvala oveľa krajšia hudba ako tá čo som počúval do teraz. Les akoby ožil. Šuchot listov a praskanie konárov bolo počuť s každej strany. Pozrel som na hodiny, bolo presne 22 45 hod. Z ľavičky som ďalekohľadom na nástrele nevidel nič. Tak som počkal poľovníckych desať minút a šiel som na nástrel. Na nástrele som našiel kašovitú hmotu, ktorá bola kedysi kúskom pľúc a veľa farby ktorá smerovala do tej najväčšej húštiny. Ajaj toto bude zážitok. Nakoľko farby bolo vskutku veľa, tak som usúdil že diviak bude už zhasnutý. Dal som si flintu na chrbát tak ako to robia vojaci pri plížení-plazení a dávaj na štyri. Miestami som sa plazil a radšej nerozmýšľal čo by sa asi stalo keby sa proti mne nejaký diviačik vyrútil. Vzdialenosť sa mi zdala byť nekonečná a pripadal som si ako americký vojak vo vietnamskej džungli. Konečne som sa po dlhom čase doplazil k diviakovi. Bol to asi 70kg kanček so zásahom ktorý sedel presne tam kde mal. Doteraz to ako tak išlo, ale čo ma bude čakať ďalej som ani netušil. Lanštiaka som uviazal do popruhu a išiel ťahať no po kľačiačky som s ním ani nepohol. Musel som ho vyvrhnúť čo ho trochu odľahčilo a potom centimeter po centimetri som ho dotrepal k autu. Keď som mu založil plombu a naložil ho do auta bolo 00 15hod. Cesta na chatu mi už ubiehala jedna radosť. Diviačka som odral a účinok zdokumentoval. Takto skončila postriežka ktorú som spočiatku pokladal za stratenú. A ktovie možno keby nebolo tej nočnej párty, diviakov ani neuvidím. To mi pripomenulo slová môjho dávneho priateľa ktorí vždy vravel chlapci poľovačka je o šťastí a nie sú to len radosti, ale aj starosti. Lovu zdar priatelia. Lanštiak bol ulovený na vzdialenosť 30 metrov z vysokej lavičky. Použitá zbraň Marlin 1895 kaliber 45-70 Goverment, Strela Hornady monoflex 250gr. Počiatočná rýchlosť strely je 610 m/s. Strela vnikla do hrudnej dutiny asi 7cm za ľavou lopatkou výškovo v strede tela. Na vstrele nezasiahla rebro tak že veľkosť vstrelu bol iba priemer strely. V hrudnej dutine strela odstrelila polovičku srdca a jednu tretinu pľúc. Na zostatku pľúc je viditeľný hematóm. Pri opúšťaní hrudnej dutiny strela zlomila jedno rebro a na výstrele vytvorila o niečo väčší otvor, ktorí zodpovedá veľkosti otvorenej strely. Znakovanie po zásahu som nevidel, nakoľko ma oslepil plameň výstrelu. Farbenie veľmi dobré súvislá čiara z výstrelu a špliechance farby na vstrelovej strane. Odbeh cca 30-35 metrov. Môj prvý dojem z tejto strely je zatiaľ veľmi dobrý. Uvidíme ako sa bude správať na vysokej a na dospelých diviakoch ak budem mať samozrejme šťastie. Poškodenie diviny podobné ako u Speer Hot Core 300gr, ale výhoda u Monoflexu je vyššia rýchlosť a tým pádom predĺženie účinného dostrelu. Teším sa na Vaše prípadné otázky a komenty. zobraziť celý popis