Posledné ráno

Stretávali sme sa vždy, keď som zablúdil do jeho teritória. Niekedy prišiel on ku mne, inokedy ja k nemu. V to ráno však ani jeden z nás netušil, že sa vidíme naposledy. Nikto sa nečuduje človeku, keď má rád psa, mačku, koňa ...., ale srnca sa predsa patrí uloviť! Poznám vášeň z lovu a nebyť určitých okolností, ja sám som dnes určite poľovníkom. A to by som sa nielen s týmto srncom, stretol pravdepodobne len raz. Neľutujem, že mi zážitky z "lovu" nepripomínajú trofeje na stenách, pretože ten môj lov, nekončí ohlušujúcim výstrelom, ale nádejou na ďalší, ešte možno krajší fotolov.