Podvečerné prekvapenie

"Konečne pokosili"!, volá mi kamarát, mladý poľovník. V momente sa mi vyčaril úsmev na tvári, ani búrku, ktorá vyčíňala vonku som už nevnímal a tešil sa na večer. U nás na doľniakoch tento rok vyrástlo všetko snáď dvojmetrové. Tým bol lov už od začiatku odstrelu nemožný. Tohto mladíka som už stretol viackrát avšak nikdy nebola možnosť strieľať bezpečne, alebo som proste prepásol šancu. No včera mi šancu opäť dal a ja som ju už bezpodmienečne využil. Ani nie po polhodine sedenia sa mi zjavil na kraji lesíka približne na 200m. Tak som sa k nemu ešte trocha priblížil, srnec si ma nevšímal, bol zaneprázdnený jedením. Po dlhej chvíle, kým som sa poriadne usadil a pušku dobre zaprel sa ozval výstrel a srnec dobre naznačil zásahovú ranu. Stál celý v krči, vedel som, že zásah nebol dobrý, na mäkko a srnec sa trápil. Tak som mu trápenie skrátil a druhou ranou padol k zemi a posledný krát vydýchol. Lovu Zdar !(I v.t.)