Z ranného piršu

Bol to tretí deň za sebou čo som sa vybral za srncom. V piatok som videl približne 6 srncov. Z toho 3 na hranici chovnosti a výradu. Všetky prišli približne na 60 metrov. Tak som ich nechal, lebo v revíri máme aj horších... Jeden lovný mal šťastie a môj výstrel ho minul. V sobotu som videl 10 srncov - tých istých 6 čo v piatok a 4 ďalších. Starší srnec, a ktorého som deň predtým strieľal mi vyšiel krásne na 70 metrov, s kľudom som si počkal kým vytiahne na lúku a odhalí mi komoru. Všetko vyzeralo ideálne. Potiahol som spúšť a zvuk, ktorý som následne počul bol nejaký divný - neštandardný. Srnec odskočil bez zjavného náznaku zásahu. Začal som šomrať, že to už nie je možné. Nevedel som čo sa stalo až kým som si nevšimol 2 metre predomnou odstrelený suchý pahýľ z černice, na ktorom guľka zmenila svoj smer. To som sa na seba už pekne nasral a povedal som si, že na tohto srnca už nevystrelím aj keby bol priviazaný 5 metrov predomnou. Ten večer som lovného srnca už nestretol. v nedeľu ráno som sa vybral znovu do lesa a znova som stretol 4 srncov, ktorí boli chovní, dvaja ma vybrechali. Piršoval som teda ďalej až kým som na lúke natrafil na mladého srnca aj so srnou ako pomaly zaťahujú do lesa. Najprv štvôrnožky a potom plazením som sa k ním na otvorenej lúke dostal na vzdialenosť asi 100 krokov, keď ma obaja spozorovali. Srnec mal parôžky ešte v lyku ale neboli nijako výrazné - max 6 cm. rozhodol som sa, že ho odlovím. Strieľal som z ruky. Srnca som trafil na pečeň ale ten po 20 m a asi 5 min zhasol. Lovu zdar