Vydarená posliedka

Prebúdzam sa na zvonenie budíka niečo po štvrtej ráno. Môj pohľad smeruje ku obloku či je vidieť hviezdy. Obloha bola zatiahnutá tak sa vraciam opäť do postele. O chvíli na to počujem ako po schodoch ide brat, ktorý sa oblieka a pripravuje na cestu do školy. To ma celkom prebudilo. Vstávam z postele a obliekam sa. Štartujem auto a rovnou cestou do revíru. Vystupujem na lesnom sklade z auta, už sa rozvidnievalo a hneď aj počujem praskot konárov. Potichu vyberám veci a nabíjam novučičkú guľovú kozlicu od Sabatti. Nakuknem do jarka pod sebou a vidím siluetu 4 diviačic a kopec pásikavých diviačat ako sa presúvajú z jarka do protisvahu. Chvíli ich pozorujem. Nakoniec sa otáčam a smerujem na opačnú stranu . Stúpam smerom k hrebeňu. Zastavujem sa v rúbanisku kde sledujem popásajúceho mladého srnčeka, ktorý ma po chvíli spozoruje a odskakuje do neďalekej mladiny. Vychádza na hrebeň a smerujem po hrebeňovej ceste. Dostal som sa až do silnej bukovej hory. Ako idem padnú mi oči pod cestu a vidím dva popásajúce sa diviaky. Jeden je podstatne väčší. Sledujem ich. Pozerám na mobil a hodiny ukazujú niečo po pol šiestej . Menšieho diviaka odhadujem tak na 30 kg. Skladám kozlicu z ramena následne zapínam červený bod a odisťujem. Keď som si istý štuchnem do kohútika a diviačik, ktorý je predo mnou 30m ostáva ležať v listí. Skladám ruksak aj ďalekohľad z krku a idem ku diviakovi. Ten sa na moje prekvapenie posadil a díval sa na mňa. Po chvíľke spadol. Toto sa opakovalo asi tri krát. Pričom diviak výrazne chrapčal. Prehadzujem zväčšenie na puškohlade a pre ukončenie trápenia dávam dostrelnú ranu za ucho. Prvá rana bola vysoko na pľúca. Vyťahujem diviaka na cestu vzdávam mu poslednú poctu posledným hryzom. Diviak ulovený guľovou kozlicou Sabatti 8x57 JRS /8x57 JRS vzdialenosť 30m, RWS, ID classic, 12,8g. Ostávam s pozdravom LaLZ !!!