Niečo proti tomuto treba robiť

Zdar ... Dnes som sa vybral s úmyslom že pôjdem na zhody ale ako to dopadlo ? Našiel som vlaňajšieho 6toráčika ale vôbec som s tým nerátal že čo sa bude diať v ten deň . Z dialky som počul psí blechot, bol som zvedavý čo to bude tak som sa pobral za hlasom psa. Ako tak sa blížim čoraz k nemu tak som zbadal 3 pytliačských psov ako držia jeleňa 6toráka ktorý bol celý od krvy a potackával na predné behy . Bol som od ních na cca 20m a psy sa pustili do mňa v tom momente som mal v ruke už moju plynovú Barett-ku a psí brechot v lese preťal výstrel. Psy sa rozutekali a aj jelienka nebolo. V duchu som si myslel že už bude všetko OK, a hneval som sa na seba prečo nie som poľovník aby som ím pomohol na psí svet. Pobral som sa ďaléj asi po 3ch km som ích počul ostro hlásiť . Pozerám na hodinky 17:45 svetla už skoro niet tak som jelienkovi poprial Lovu Zdar . Ako tak si idem plne zamyslený cez sederinu som zaregistroval ostré krochkanie a jedno pff a už som mal v ruke Barettu ešte že som mal v komore náboj a už bol pri mne taký jeden a pól metrový kan kly mu len tak svietily a ide na mňa všetko pred sebou láme asi meter odo mňa som len z reflexu k smerom k nemu potiahol spúšť kan sa momente podal iným smerom. Ja celý vyklepaný som skočil na bok . Celý nadýchaný plynom mi tiekli slzy . Rýchlo za ním na pole chcel som ho odfotiť žial Bohu už ho na poli nebolo ale ako sa tak pozerám na pole čo vidím ? 2 diviačice tak rýchlo utekali že som ani nestihol zapnúť fotoaparát ... Celé sa to odohralo za cca 11sekúnd ... Už bol len súmrak a ja ešte od dediny na takých 6km ... Srdce mi búchalo niekde v hlave . Moja myšlienka rýchlo domov. Staré zarastené vinice z jednéj strany, medzi ním oračina a z druhéj strany veľká stojacia dubová hora . Ako tak idem cez oračinu moje periferné videnie zaregistrovalo pohyb vo terasovitéj vinici boli to diviaky jedna diviačica a 2lanšťiaky vravím si toto je nič ... Pokračoval som po mojéj ceste ďaléj no ale potom na takých 30m mi idú oproti čierné fľaky rýchlo k očiam ďalekohlad ! Na moje nešťastie zas diviaky boli 11stí ale všetky nad 100-115kg a už som ani náboje nemal . Nezostalo mi nič iné iba sa ím rozbehnúť oproti, tak aj bolo diviaky zafučali a už iba obrovský lomoz som počul ako sa berú cez dubinu . Už svetla skoro niet ja celý vyčerpaný ale ide sa domov. Tak tak aj bolo už posledné 2km z posledných síl som obbehol . Bakanče samé blato po jednom mali aspoň 2kilá ale ani to ma nevedelo spomaliť. Som na horizonte, vidím svetlá neoniek . Vravím si konečne. Pustil som sa dole svahom ako lavína a už som len preskočil potok prešiel na asfaltku a po cca 150tích metroch som bol doma. Pred bránou som kukol na hodinky bolo presne 19:00 a vtedy som si uvedomil aké som mal šťastie . Poďakoval som Svätému Hubertovi, bohyni Diane a Pánovi Božkovi že mi dopriali takýto akčný deň a za ten zhodík . A vtedy začali zvoniť zvony v kostolnéj veže vypočuli si ma tak som to pochopil. Otvoril som bránu, vyzul bakanče, pozdravil sa rodičom a sprcha . Dal som sa do poriadku a stále som maturoval nad dnešným dnom . Priatelia neželám vám to ak už z vás niekto zažil útok diviačieho kanca tak ten vie čo to je. Ja som už toto zažil po 2x ale po prvý krát si kan vytiahol kratšiu bol strelený na úško a už ani nekvikol. Dúfam že vám to neubralo veľa času si čítať moju bezcennú príhodu :) Dávajte si na seba pozor ! Fotka je ilustračná.