Stastie unavene

Dnes o 5tej rano som dosiel vlakom domov, po mesiaci zase do lesa, hovorte si co chcete s durenim zveri a ostatnymi bludmi, ani vam by nedalo po mesiaci nezacitit vonu toho "domaceho" lesa. V dedine hmla no v hore uz slnecne luce prerazaju pomedzi stromy a pod nohami ticho chrapci zamrznuty sneh. Pes na vodzke stale vetri a taha. Tu zrazu mlady jelen s lanou. No nic nahanat ich nejdem, idem kuknut na tie zhody, ci uz aj u nas daky stary frajer nezhodil. Vchadzam do krovia a psa pustam z vodzky, kedze sa mi s nim tazko manipuluje pomedzi krovie a polamane stromy. Prechadzam pomaly, kruzim a pozeram, no nikde nic. Zapalil som si cigaretku a pomaly si ju vychutnal za tukotu datla do stromu. Poberam sa dalej a stveram sa malym kopcekom do smrekovo bukovej mladinky. Hladim, ej akosi tu je vela bobkov, tu by daco mohlo byt a zrazu....je tam, neveril som, prvy jeleni zhod v zivote, ktory mi nikto nedal a ani ho nenasiel ziaden kamarat...ale ja, len si tak lezi a caka, kedy ho zodvihnem. Pol dna ho uz zmolim v rukach :) Dlzka 37 cm. Vdaka vsetkym patronom lesa, ze aj na mna si sadlo stastie, ktore muselo byt riadne unavene.