popis: Den pred posunom času , sme sa s partakom dohodli na rannom pirsi na 05:30 aby sme do lesa došli ešte za tmy. Ráno o 05:00 sme si písali ze sa čas posúva tak nám stačí ísť o 06:30 ale to sme sa poplietli a v tu hodinu uz svilta nadherna,s...Den pred posunom času , sme sa s partakom dohodli na rannom pirsi na 05:30 aby sme do lesa došli ešte za tmy. Ráno o 05:00 sme si písali ze sa čas posúva tak nám stačí ísť o 06:30 ale to sme sa poplietli a v tu hodinu uz svilta nadherna,slnecna nedeľa. Ked sme sa stretli dvaja kamaráti od nepamati , najlepsi priateľ človeka ,odhodlanie a chut po lese , tak sme sa len posmiali ako sme sa nechali oklamat časom. Po zvazeni okolnosti sme sa rozhodli ísť prejst revir, či sa nám niečo podari. Ešte podotýkam kamarát ma doprevadzal za mojim prvým jelenom. Tak sme sa vybrali a uz od začiatku sme mali dost zveri. Prišli sme na jedno obľúbené miesto a tam sme stretli krasneho jelena, no usetrili sme ho. A preto sa nám Diana odvdacila asi po dvoch kilometroch , ked sme natrafili na vysiteho vyradoveho sestoraka. Trofej ako na mieru pre ulovenie prvého jelena. Jelen bol v pohybe a smeroval na svaznicu, kamarát ma vyzval : "budes strieľať "! , tak som sa pripravil a jelen zhruba na 100 m skočil cez cestu a ja uz pripraveny som stlacil spust a padla rana. Kamarát vravel ze jelen naznačil , no na nastrele ani kvapka krvi. Dali sme na stopu partakovho BF, ktorý ma za sebou uz nejednu úspešnú dohladavku. Pes svojho pána počúva na slovo, vlastne ani nie slovo ale sú vziti do seba a pes cíti co chce , pripadne pan nechce. Pes bol samozrejme bez remeňa lebo ten nie je potrebný pri jeho disciplíne! No v tej chvily sa pes rozhodol podľa svojho instinktu a kamaráta ani po odvolaní nepocuvol na šiel po stope. My dvaja uz zmiereni s tým ze jelen ranu nedotal sme len postavali a nebolo nám do reči. V tu chvíľu zalostne ticho prerušilo hlásenie psa. Tak až sa nám oči zaziarili a srdce rozbuchalo pri týchto psích tonoch. Pes hlasil zhruba 1,5 km od nastrelu. Vybrali sme sa s nadsenim po jeho hlase. Došli sme do jarku kde Coby držal postreleneho jelena. Podali sme si ruky a povedali : " mame ho" s úsmevom v tvári. Jelenove trápenie sme ukončili strelou na krk. Nasledovalo uctenie ulovenej zveri so všetkým co k tomu patrí. Pofotili sme sa , naložili jelena zavolali hodpodarovi a pobrali sa domov. Po ceste sme chvalili PSA Cobyho ktorý svojim instinktom zachránil nie prvého jelena pred dlhou a ukrutnou smrťou . Bez neho sme len polovični polovnici , klobúk dole pred ním. Cesta nám zbehla rýchlo a doma nás uz čakali . Prešlo sa ku gatulacii a naslednemu pasovaniu za lovca jelenej zveri. Krstnym otcom sa mi stal môj kamarát od detstva a som veľký rad ze je tomu tak. Potom sme si pripili na prvého jelena , vyrozpravali všetko doma a kamaratove slova : " otec počuj, ten Boh a Diana nás musia mat radi , ze uz pri rozluceni sa z jelenom nás neposluchol pes a našiel ho sám a podarilo sa nám ho zlovit! " po týchto slovách sa Hospodár rozosmial a my sme sa pridali k nemu a panovala medzi nami radosť a dobra nálada . Vincku, Coby ďakujem Lovu a lesu zdar !!! zobraziť celý popis