Najvyšší čas aby som už pridal niečo aj ja :) (15.)

Ešte som len parkoval auto na konci malej, pustej osady, už som v diaľke videl líšku myškujúcu na lúke. Otočil som auto, vyberal "pakšamejtle" a stále po očku sledoval lišiaka loviaceho asi 200m odo mňa. Rýchlo som premyslel postup a prešiel do porastu smerujúceho k líštici. Čo najtichšie som postupoval poza porastovú stenu, občasne cez konáre sledoval kukerom cieľ môjho záujmu a hútal nad ďalším postupom. "V plytkej jamke je na hrabe sedačka, tam vyleziem a musím ho mať ako na dlani. Potom..." ostatné som nedomyslel, pretože sa lišiak zjavil rovno na mojej úrovni smerujúc po lúke k osade, z ktorej som práve prišiel. Darmo som ho vymieril, bolo mi jasné, že cez hustú porastovú stenu nevystrelím. Nechal som ho teda prejsť a keď zmizol vo vysokej burine vyšiel som na lúku. Pretínajúc čerstvú stopu lišiaka som prešiel na poľnú cestu a po nej opatrne ťapkám späť k osade. Nazerám vpravo-vľavo a hľadám to ryšavé čertisko. Po pár krokoch narazím na čerstvú stopu križujúcu cestu doprava smerom k starému vodojemu. Opatrne idem po stope a o chvíľu vidím lišiaka ako zaťahuje do priestoru vodárne. Rýchlo zakľaknem, odistím no v puškohľade už len bezmocne sledujem občasnú ryšavú škvrnku vo vysokej starine. Situáciu vyhodnotím krátkym definitívnym "A JE V RITI!" Meriam vzdialenosť a opäť cez puškohľad beznádejne pozorujem miznúceho lišiaka. Šomrem si popod nos ..."Keby som mal krištáľovú guľu vedel by som, že stačí ostať pri aute a búšim ho pohodlne z kapoty rovno na ceste!"... Lišiak sa však odrazu objaví v celej svojej paráde, sadne si na kopček starého mraveniska a nazerá okolo seba... ZÁZRAK!!! Neváham vymierim a štauchnem po ňom. V okamihu zmizol akoby ho zmietla delová guľa. Idem k nemu a neveriacky v duchu ďakujem Dianke za to, že ma po tejto naháňačke nenechala odísť s dlhým nosom. A ďakujem jej dvojnásobne, keď o pol hodinku strelím z posedu ďalšiu líšku! Lovu zdar!