Ked ti ho Diana da...

Poobedňajší pirš začína! Synu, tato dolina je tvoja! Prve metre(možno aj pár sto metre) samozrejme nedávam pozor pokial farbiar nezastane a s napnutymi ušami pozerá pod hrebeň! Stíham dvíhnuť jedine kuker a v duchu na seba hrešim, jelen krásny! Hned za nim voľným okom registrujem slabšieho... Moja myseľ počas nádherného západu slnka bojuje s jedinou otázkou prečo nedávam pozor! Dolina končí a cesta sa točí do ľavá smerom pod hrebeň! Žeby? Pýtam sa sam seba a moja myseľ kašle na tu nevyriešenu otázku a zaznamenáva aj ten najmenší pohyb! Registrujem čerstvé stopy ktoré ma na istý cas zastavia! Čítam zo stôp, prvým krokom v pred oci kričia jeleň! Uz som v kľaku! Odkladam psa, batoh, palicu! Blížim sa na dostrel! Este dva kroky a možem si krásne oprieť sauer o strom! Neverím! Su to tí dvaja! Určujem, bodujem a hodnotím! Som rozhodnutý! Čas na vydychanie a potlačenie triašky mam kopec pretoze jelen leží. Čakám a dávam šancu kráľovi našich hôr aby mohol padnúť dôstojne! Postavil sa! Vydych, naaaadych a jelen s výstrelom krásne značí komorovu ranu! Farbiar chvostom uz zameta! Napnuty remen ma po cca dvesto metrov privádza k starcovi s vekom 14 rokov plus a s budovou hodnotou nieco nad 190 bodov! Ďakujem Diane ze počkal na mna a Hubertovi za krásny zážitok. Farbiarom zdar!