popis: Čižmy sa mi zabárajú do blata ako keby bol apríl a nie posledný deň v roku.Praskajúca bukvica pod nohami mi vôbec nepomáha pri mojej opatrnej ceste na hrebeň Žiarnej a preto už netrpezlivo vyzerám moj dnešný štand kde si chcem sadnú...Čižmy sa mi zabárajú do blata ako keby bol apríl a nie posledný deň v roku.Praskajúca bukvica pod nohami mi vôbec nepomáha pri mojej opatrnej ceste na hrebeň Žiarnej a preto už netrpezlivo vyzerám moj dnešný štand kde si chcem sadnúť a vyčkať diviakov zbierajúcich tohtoročnú bohatú úrodu bukvy.Už vidím starý buk-cieľ mojej cesty, ktorý ma prijíma medzi svoje korene ako starého priateľa.Pohodlne sa usadím a započúvam do hory a možno aj trošku do seba a pokúšam sa bilancovať môj pomaly sa končiaci poľovnícky rok.Bol úspešný viac alebo menej ako ten predchádzajúci ? V hlave mi beží filmový pás príbehov, situácií možno aj vôní, ktoré ma znova vrátia k prežitým chvíľam v revíri.Teraz neviem či je to len v mojich myšlienkach ale zazdalo sa mi že počujem pohyb v bukovom lístí.Šuchot však nepokračuje a tak ho považujem za súčasť prežitého zážitku, ktorý mi beží pod klobúkom. Ale nie ! Praskot konára ma aktivizuje a ja už vážne pátram po narušiteľovi.Lanštiak čierny ako uhoľ presadzuje cez hrebeň a ja viem že ho už nestihnem.Vchádza do bukového náletu a ja darmo pátram po škulinke v ktorej by som sa s ním mohol zoznámiť cez môj puškohľad.Nádej mi však dáva druhý kus, ktorého pohľadom zachytávam hneď ako vystúpal na horizont a červená bodka si ho už bezpečne vedie medzi dva smreky medzi ktorými mám šancu na úspešný výstrel.Diviak však zrazu pridal a ja v rýchlosti púšťam guľu vo chvíľi ako sa objavil medzi smrekmi.Po rane z mladej bučiny podomnou vyskočí diviak a ja neviem či je to ten prvý alebo ten, na ktorého som strieľal.Červík neistoty sa do mňa s chuťou zahryzol a povinných desať minút sa mi zdá večnosťou.Šesťdesiat metrov zdolávam v novom fatranskom rekorde a pátram po farbe, ktorá by ma výrazne upokojila.Ukľudňujúcu červeň však nenachádzam a preto sa znova vraciam na štand a preverujem či som správne určil nástrel.Smreky sedia snáď vzdialenosť by mohla byť vačšia ako som si pôvodne myslel.Netrpezlivo sa vraciam a s nízkym nosom pátram daľej.O desať metrov daľej si sadám na peň a medzi ukazovák a palec beriem farbu, ktorú som hľadal.Je bledočervená a hustá a ja viem že je dobre,ranu na pľúca nemôže odniesť daľeko. Postupujem pomaly po jasnej stope a asi po dvadsiatich metroch nachádzam zhasnutého lanštiaka. Tak skončil môj posledný príbeh v roku 2013 a spolu s Maťkou sme ho aj patrične zapili.Priatelia do Nového roku 2014 Vám želám veľa poľovníckych úspechov.Lovu zdar ! zobraziť celý popis