Dohľadávka v Poľane

Jeleň bol postrelený okolo 10 00 hod. Psa som nasadil na stopu okolo 15.00 hod. Prešli sme cca 2 km kedže farba bola len každých 100 m. Začalo sa zvečerievať, pes stratil stopu a nevedeli sme nájsť farbu. Tak som ukončil dohľadávku a odišiel domov. Po príchode domov ma napadla alternatíva zavolať kamaráta z VK, ktorý ma lepšie skúsenosti a má za sebou viac dohľadávok. Po krátkom rozhovore sme sa dohodli. Ráno o 08.30 hod sme sa stretli a vchádzame do lesov Poľany, kde nasadzujeme kamarátovu sučku na poslednú stopu. Sučka okamžite začína pracovať a po prejdení asi 100m konečne farba. Ideme ďalej, stopu križuje črieda vysokej. Sučka stále sleduje stopu, nedá sa oklamať. Špičková robota. Po prejdení cez cestu stúpame do kopca, kde už jeleň pravidelne zalíha, ležoviská nachádzame pravidelnejšie. Navrhujem vypustiť sučku, no však psovod sa obáva,z dôvodu velkého výskytu vlkov, aby sme neprišli o pracantku. Môj pes je stále v zálohe, kde čakáme na ten správny okamih. Prechádzame stále do prudšieho stúpania, kde som zo silami na konci. Psovod konštatuje, že ešte jedno ležovisko a vypúšta sučku a aby som bol pripravený vypustit môjho psa. Po krátkej chvíli vypúšta sučku a ja vypúštam psa. Horou sa nesie radostný štekot, kde asi po 500 m zastavujú jeleňa. Prichádzame na dostrel ku jeleňovi, keď nás zrazu zbadá a púšta sa nadol. Psi ho po krátkej chvíli zastavujú. Kamarát z VK ho dostreľuje a psy sa vrhajú na vysilenú korisť, kde prichádzame k úlovku a objímame sa od radosti, z dobre vykonanej práce. Bol to nádherný zážitok, ktorý ma znovu utvrdil v tom, že niekdy netreba strácať nádej a veriť svojmu psovi. FARBIAROM ZDAR.