...malý poľovníček...malý diviačik...:-)!

V sobotu poobede som konečne mala troška času a tak sa mi podarilo vyraziť na poľovačku. Bol spln ale nemohla som si dovoliť vysedávať v noci lebo v nedeľu ma čakala "ťažká povinnosť" (zajtra z nej pridám foto), preto som vybehla aspoň na večernú čakanú. Zasadla som na miesto, ktoré mi spomínal môj bratranec a hovoril, že už dva razy tam počul diviakov ako si veselo kvíkajú v mladine. Povedala som si, že to tam skúsim. Asi po pol hodine sedenia ticho v lese prerušilo kvíkanie a pogrulovanie diviačikov, ktorí sa už dvíhali z ležovísk. "No keby si švihli a vyšli by mi do rúbane tak by som mohla niečo poriešiť", pomyslela som si :-)! Už sa začínalo šeriť keď som vo vysokej bučine uvidela čierny dosť veľký kus. Po chvíľke vyšiel ďalší a potom sa vykotúľali 3 prasiatka kúsok nižšie od veľkých. Vybrala som si jedno pri zlomenom smreku a vystrelila som...Jediné čo som po výstrele videla bol plameň z hlavne môjho winčestra a počula som unikajúcich diviakov. Ďalekohľadom som pozorovala miesto kde pred tým stálo prasiatko ale všetko mi splývalo do šedého odtieňa a tak som vlastne nevidela nič. Ako na zavolanie som počula písknutie z cesty a už ku mne kráčal môj strýko Tonko. Ja som zostala na mieste a jeho som poslala na "miesto činu". A potom som počula jeho výkrik - tu je:-)! Takže som po niekoľkých mesiacoch prelomila smolu a sv. Hubert mi bol zasa raz naklonený:-)! Lovu zdar!