popis: ...tak sme sa rozhodli, počíhať na tých čiernych rytierov. Za dva dni je spln, možnosť nočného lovu, nás s otcom lákala. Otec tam sedel aj v stredu, ale diviakov sa nedočkal. Pripravený vyrážame o pol siedmej z domu. Otec ide skúšať......tak sme sa rozhodli, počíhať na tých čiernych rytierov. Za dva dni je spln, možnosť nočného lovu, nás s otcom lákala. Otec tam sedel aj v stredu, ale diviakov sa nedočkal. Pripravený vyrážame o pol siedmej z domu. Otec ide skúšať šťastie na náš nový posed, a ja zasadám, na posed "Pod dubom", ktorý bol svedkom nejedného môjho úspechu. Čas je, taký nijaký, vyzerá také usmoklené počasie, obloha je oblačná, mesiac, sa ťažko derie von, cez mraky, napriek tomu, je viditeľnosť výborná. Lístie už opadlo a tak je vidieť super. Pripravujem veci, deku ak by sa ochladilo, nabíjam guľobrok a pohodlne sa usadím. Je relatívne teplo, lebo oproti strede,kedy šla teplota na nulu, dnes je stále okolo 7-8 stupňov. nesedím ani pol hodinu, keď odrazu, padne od otca, rana. Pozriem na hodinky. Presne pol ôsmej,...hm dumám, po čom mohol teraz, v takúto relatívne skorú hodinku strieľať. Že by strelil toho veľkého lišiaka, na ktorého sme sa chystali. Pozriem na hodinky. Pol ôsmej. V tom mi vibruje mobil. Otec v telefóne popisuje situáciu, ako mu prišla známa bachyňa s ôsmimi riadne odrastenými prascami. Nechal ich zažrať a potom na jedného strelil, diviak po rane padol, zagrúlil a potom sa ťažko dvihol a odtiahol do riadku s viničom. No paráda, podľa popisu tam niekde musí byť. Počkaj na mňa a spolu sa tam pozrieme. Jeden bude svietiť a druhý istiť s puškou. Problém, je, že vinič v tej lokalite nie je obrábaný a v riadkoch je nad pás tráva a burina. Džungľa. Super to bude zážitok a adrenalín. Po príchode na nástrel je tam farba, kde spadol a potom dá sa povedať, že pravidelne farba ale, taká z oterov, o trávu. Prešli sme asi 40m ale diviaka niet. Hm, tak tu bude lepšie, ak zoberieme nejakého psíka. Otec si je dobrou ranou istý, len v tej burine nie je prehľad a vidieť je tak do 10m, ako má zver chodníčky. Trošku ma metie, že nie je pľúcna farba vidieť, hneď by mal človek lepší pocit. No nakoniec, sme sa rozhodli, že to celé nepobeháme. Otec, zavolal, nášmu kamarátovi a kolegovi so spoločnosti Duškovi. Ten zobral drsňáka jazvečíka "Iva" a o 20min, sme stáli na nástrele. Dušan sa rozhoduje pustiť IVA na voľno. Ten si overí stopy, potom prebehne krížom zopár riadkov, ako by si overoval, kde sú aké stopy a potom sa nám stráca v riadku, ako začala farba. Neprešla ani minútka a počujeme hlásenie z jedného miesta. To je balzam na dušu, pre strelca, ale aj pre vodiča psíka. Dušan vraví, že diviak je zhasnutý, lebo Ivo hlási pravidelne, voľne. Ideme rovno za hlasom a o chvíľočku stojíme nad úlovkom. Nádhera, celá dohľadávka netrvala viac, ako tri minúty. Ivo stále hlási, a my ho chválime. Otcovi gratulujeme. Je to pekné odrastené tohoročné prasa. Rana so 7x64 Nosler partition, išla asi 5 cm za lopatkou. Ale diviak stál viac šikmo ako, bolo zdravé a tak výstrel smeroval, na posledných rebrách a vytiahol asi 40cm tenkého čreva. Ten upchal výstrelnú stranu a diviak farbil zo vstrelu. Od nástrelu ležal asi 80-90m. Našli by sme ho určite aj sami, lebo farbil už od začiatku, nie veľa ale pravidelne. Ale načo sa trápiť, takto si Ivo zatrénoval, a netrvalo to dlho. Nakoniec aj pre bezpečnosť, je to zo psíkom istejšie. Potom sme vzdali úlovku pocty, ako sa patrí, otcovi som predal zálomok, a spravili sme si fotky na pamiatku. Nakladáme úlovok, cestou vykladáme Dušana s "hrdinom " večera jazvečíkom Ivom a potom len červená práca. Ale, to už je len rutina. Otec prajem Ti úprimné lovu zdar. Na fotke otec s úlovkom a psovod Duško. Jazvečíkom zdar! zobraziť celý popis