popis: Prvá časť state Dr. Edmunda Justha: Karpatský jeleň a poľovačka naň, z publikácie Naše poľovníctvo z roku 1935. Text je uverejnený, tak ako bol publikovaný, t.j. pravopis a štylizácia zodpovedá roku 1935. Už niekoľko rokov sled...Prvá časť state Dr. Edmunda Justha: Karpatský jeleň a poľovačka naň, z publikácie Naše poľovníctvo z roku 1935. Text je uverejnený, tak ako bol publikovaný, t.j. pravopis a štylizácia zodpovedá roku 1935. Už niekoľko rokov sledujem odbornú literatúru tunajšiu a cudzozemskú a s ľútosťou som musel vždy konštatovať, že na poli loveckej literatúry stojíme na slabých nohách. V cudzine takmer deň čo deň uverejňujú sa cenné články a úvahy zo všetkých odvetví lovectva, u nás je druh loveckej literatúry zanedbávaný. Zvlášť trápne pôsobilo na mňa. že vrchol poľovníctva, poľovanie na karpatského jeleňa, bolo pretriasané vždy v cudzích časopisoch, hlavne nemeckých, zato naša literatúra je v tomto ohľade veľmi neúplná. Jediné dielo A. Balkay-ho Jeleň a poľovanie naň, vydané v maďarskom jazyku, je veľmi cenné, ale nezapodieva sa s našou chlúbou: s poľovaním na karpatského jeleňa. A medzi jeleňom karpatským a jeleňom nížinným je ohromný rozdiel. Je niečo iného poľovať na jeleňa v revíroch nížinných alebo v nižších horách, a loviť korunovaného kráľa lesov vo východných Karpatoch, na nebetyčných skalnatých vrchoch Tatier alebo Fatry. Laik alebo neskúsený lovec zakýva hlavou pri tejto vete v domnienke, že poľovanie na jeleňa je všade rovnaké, lebo že aj jeleň je všade rovnaký. Ale to je omyl. Aj nemecká literatúra správne činí rozdiel medzi jeleňom nížinným (Auhirsch), horským (Gebirgshirsch) a konečne karpatským (Karpathenhirsch), ale aj tak sa stretneme s mylnými, faktom nezodpovedajúcimi názormi. Niže mienim čitateľa oboznámiť skúsenosťami, získanými cez dlhé roky. Spomínam vopred, že v skromnej úvahe budem sa zaoberať výlučne s karpatským jeleňom a preto moja mienka sa nebude kryť so skúsenosťami v iných revíroch. Tiež spomínam, že nechcem podať vedeckú loveckú monografiu, ani zdĺhavé prírodopisné opisy, mienim jedine sdeliť výsledky praktických skúseností a podvrátiť niektoré nesprávne tvrdenia cudzej loveckej literatúry. Keď sa prizreme rozdielu, javiacemu sa medzi jeleňom karpatským a jeleňom iných krajov (nižšie vrchy a nížina), taktiež sa vyskytujúcom v Rakúsku a v Nemecku, v prvom rade nápadný rozdiel je v telesnej konštrukcii. Telesná váha jeleňa v Rakúsku dosahuje 130 až 140 kg, v nižších horách Nemecka a Maďarska 150 kg znamená už značnú váhu; 160 až 170 kg nepresahuje ani kapitálny jeleň. A v Karpatoch? Váha lovného jeleňa začala sa pri 180 kg a, hlavne v dávnejších časoch, priemerná váha kolísala sa priemerne medzi 190—210 kg. Mnohí vážili bez vnútornosti 250 kg, ba ešte viac. Odhliadnuc od váhy tela, ktorá je nápadná aj u laní a mláďat, veľký podstatný rozdiel javí sa vo farbe a jakosti srsti a celkového tvaru tela. Srsť karpatského jeleňa je omnoho hustejšia a hrubšia, aby jej nositeľ mohol vzdorovať drsnému karpatskému počasiu, jeho kostra je silnejšia a tvar lebky ráznejší. Čím viac ideme na východ, tým viac sa stretávame s charakteristickým tvarom lebky. Pravda aj smysly takého silného jeleňa sú odlišné od smyslov jeleňa iných krajov. Smyslové ústroje u karpatského jeleňa sú výborné, hlavne ústroj čuchu. Starý karpatský jeleň zvetrí lovca z neslýchanej vzdialeností. Zrak a sluch nášho jeleňa je prvotriedny a s pomocou týchto smyslov a iných faktorov môže vzdorovať klimatickým poruchám a dravcom. Pamätám sa na zaujímavý a zábavný prípad, keď som si vymenil pred niekoľkými rokmi s istým poľovníkom – cudzincom, ktorý sa teší doma dobrému menu. názor o poľovaní na karpatského jeleňa. Chcel prenajať poľovný revír v Karpatoch a dopytoval sa ma aj vo veci viacerých štátnych revírov. Divil sa veľmi, keď som odpovedal na jeho dotaz o počte vysokej zveri jedného menšieho revíru, že v Karpatoch môže byť reč o stálej zveri len pri revíroch počnúc od 4000 až 5000 jutár. Vec sa má skutočne tak. Môžeme povedať, koľko na tom alebo onom revíri ulovili jeleňov, aj to môžeme predpovedať, že v tom alebo onom dobre známom revíri bude ručať približne X jeleňov a snáď aj kde, ale udať stály počet jeleňov je nemožné. To je snáď možné v Rakúsku alebo v Nemecku, kde sú jeleni takmer vedení v evidencii, v revíroch správne ošetrovaných (to by som aj u nás želal, ako to robia v Nemecku), ale v Karpatoch je táto vec neuskutočniteľná! Poznám v Karpatoch revír, kde nebolo videť v lete, od mája do septembra, ani jedného jeleňa a počas ručania vykazuje tento revír preca veľmi dobré trofeje. A naopak, sú revíry, kde v lete sa to len tak hemží jeleňami (ak môžeme tento výraz použiť pri veľkej rozlohe Karpát) a na ručanie zoslanú len 2—3 exempláre. Lesy našich Karpát sú také veľké a rozsiahle a jednotlivé revíry sú tak spojené, že o stálej zveri môže byť reč len u jednotlivých horských úsekov; v týchto stále prebeháva a mení svoje stanovisko. Lane sa pridržiavajú viac obvyklých miest, preto počet laní sa dá ľahšie určiť na menších revíroch, aspoň približne. Pokračovanie – Karpatské revíry Literatúra Príbehy turčianskeho poľovníka Karpatský jeleň a poľovačka naň Karpatské revíry Lovecké chodníčky a ich používanie Poľovanie na karpatského jeleňa Túlavé ručanie Puška Najnovšie články Prezentácia knihy Príbehy turčianskeho poľovníky vo vysielaní Rádia Regina Vitajte Prihlásiť Username: Password: Remember me Turiec Necpaly Necpaly Knižku Príbehy turčianskeho poľovníka od Dr. Edmunda Justha si môžete objednať na www.martinus.sk Vašim pripomienkam, otázkam a kritikám sa teším na adrese web@justh.sk [CNW:Counter] © 2003 - 2012 Ladislav Rosival, Proudly powered by WordPress Weaver II by WP Weaver zobraziť celý popis