Pruhovaný kamarát...

Počujem šuchot po listí a odrazu stál na vnadisku a zbieral staré oškvarky, čo som tam nachystal pre líšky. Pažba, mojej osvedčenej osmičky, automaticky kĺže do pleca, rutinne odisťujem,zapínam bod, jemne kliknem napinák. Jazvec, sa stavia bokom, a to je môj okamžik, zadržím dych , bod sedí tesne za lopatkou a už ticho večera prehluší výstrel. Nosler opúšťa hlaveň a zráža jazveca. V rane prebíjam, ale je to dobré. Tohoročný psík ostal na nástrele. Tento rok, ako by sa s jazvecmi roztrhlo vrece. Okupujú vnadiská, chodia do viníc, na hrozno. Je ich z roka na rok viac a viac. Aj tento večer som mal, ešte jedného väčšieho jazveca, motal sa v burine okolo , na voľné priestranstvo nevyšiel a tak mi nedal šancu k výstrelu. Nešiel som zámerne von, kvôli jazvecovi, ale keď mi ho Diana ponúkla... netreba uraziť jej priazeň, ako sa hovorí. Lovu zdar priatelia.