Na sklonku sezóny

Práve v čase, keď už poľovník v revíri na srncov väčšinou pozerá len cez ďalekohľad, bez úmyslu jeho ulovenia, povolil vo štvrtok náš hospodár odstrel posledného srnca v pláne, pôvodne odloženého pre hostí. Nijako špeciálne to so mnou nepohlo. Veď včase, keď je ruja v plnom prúde a jazvece sa pomaly nabaľujú na zimu, som mal predsa len v lese iné plány. Naviac svoju "jednotečku" som už tento rok ulovil, tak nech má radosť aj dakto iný. A tak som sa aj v sobotu vybral do odľahlých lokalít popočúvať jelene a skúsiť hádam aj dačo privábiť. Ako si tak sedím, zrazu vyšiel starý známy, srnec ktorého som počas roka videl už niekoľko krát. A veru bol aj dajaký pochudnutý, nepresrstený a naviac čisto výradový kus. Promenádoval sa predo mnou vari pól hodinu, akoby sa ponúkal. Dátum bol už vysoký, tak som si povedal, že ak do nedele večera nikto nestrelí, pôjdem skúsiť šťastie ja. A tak aj bolo. Len čo som sa posadil, srnec vyšiel na pašu a už to šlo rýchlo. Vyšla rana, posledná pocta, fotka, tma a rýchlo na plecia dole strmou horou, nakoľko boli predo mnou urputné skoro 2 kilometre potu a blata. a to som ešte zďaleka netušil, že som si tam zabudol nožík.......čo sa dá robiť, noc bola mladá :)) ďakujem a Lovu Zdar