Náš jeleň ...

Dnešny, snáď môj najintenzívnejši, poľovnícky zážitok. Jeleňa som počul hľadať asi o druhej v noci, keď som viezol priateľku domov a chvíľku som popopočúval ruju na dvore. Cestou späť z mesta, som už budil otca telefónom a za chvíľku sme už šľapali na hrebeň. Ozývalo sa nám veľa jeleňov, no tento sa ozval iba raz, z druhej strany kopca. Už sme si mysleli, že pojdeme domov, keď sa z lesa vynorila postava, obrovského muskulatúrneho býka, ktorý za chvíľku zmizol v medzi. Rozdelili sme sa a šľapali sme každý z inej strany, aby sa podarilo niekomu z nás preťať jeho stopu. Po minúte sa ozval výstrel, pohotovo som preskočil na druhú stranu k otcovi, a už som videl iba ako mi ukazuje, že jeleň skočil na druhú stranu, kde som pôvodne stál. Skočil som naspäť a cca 270 metrov predomnou si jeleň klusal smerom k lesu po lúke, zaľahol som do trávy ešte raz silno vydýchol a vypustil som ranu, kdesi do krku, rovno zozadu ponad miesto v oblasti kohútika, nakoľko jeleň utekal v smere odomňa. Vybehol som 300 metrovú lúku až k okraju lesa, aby som počul lomoz konárov, no v hore už bolo ticho. Označil som si miesto kde vošiel do lesa, a vydýchaval som kým pre mňa došiel otec. Do lesa ani krok, znela naša dohoda a hneď sme šli za kamarátom pre bavoráka. O trištvrte hodiny sme boli späť a už sme sledovali napnutý remeň. Psa sme však museli opraviť, nakoľko našiel inú teplú nepofarbenú stopu. Po opätovnom nasadení, po cca 500 metroch od nástrelu sme našli prvé kvapky krvi. Po ďalších 50 metroch sme jeleňa zdvihli v mladine a ten nás v nej ešte trikrát otočil. Na to začal unikať po vrstevnici a zaľahol pred čerstvo vyrúbaným pásom lesa. Dohodli sme si čas kedy sa znovu pohneme a ja som bežal zastať zvážnicu ponad priesek. On sa však stočil dole kopcom a vodič vypustil psa, aby ho skúsil zdržať, čo sa mu aj podarilo, no stálo ho to napichnutý bok. Po chvíli zaznel výstrel a skončil sa príbeh jedného veľkého jeleňa. Psíkovi sme privolali veterinára a až potom sme sa začali venovať dvanástorakovi, ktorý krvácal prvú otcovú ranu do seba a farbil iba z mojej ďalekej rany, ktorá mu prešla semeníkmi a vošla nad bránicou do hrudníka. Vo výkupe mu vyvrhnutému navažili bez hlavy a ratíc 203,75 kg. Bez psíka by sme s jeho dohľadávkou nemali šancu uspieť a tak ďakujeme kamarátovi so psom Astorom, a patrónom za tento dar. Lovu zdar!