Bohovia mali dobrú náladu...

V piatok, zasadám na posed s úmyslom, počkať na diviaky. Neustále nájazdy na zrejúce hrozno v Račianskych viniciach, nás nútia, zamerať sa na tieto lokality. Predĺženie času lovu a možnosť ostať o hodinu dlhšie vonku mi hraje do karát, lebo diviaky vychádzajú po zotmení, a cestou sa zastavujú na vnadisku. To bude moja chvíľa. Tesne pred zotmením sa odrazu objavuje na vnadisku jazvec. Vedel som o jeho návštevách už skorej.Zopár krát som ho tam aj pozoroval. Vyzerá celkom vypasený, rozhodujem sa, že ho ulovím. Zopár krát som si povedal, veď príde aj na budúce a nakoniec som v ten rok jazveca viac nevidel. Ponuku od "Diany" treba využiť. Preto opatrne beriem guľovnicu a po starostlivom zamierení gulička zráža jazveca na nástrele. Tento, nie každodenný úlovok, ma veľmi potešil. Má nádhernú kožušinu, nosler ho vôbec nepoškodil. Rozhodujem sa počkať, ešte tak do pol desiatej a pôjdem domov. A naozaj sa vyplatilo. Odrazu sa z riadku viniča, vyvalila tlupa diviakov. Bachyňa a osem odrastených prasiec. V optike ich obstojne vidím, vyberám jedno prasa, ktoré dobre stojí a neprekrýva sa s ostatnými. Krátke zamierenie a diviak sa skladá na nástrele, kde ešte pred pol hodinou ležal jazvec.(Toho som z vnadiska po rane odniesol) V duchu si vravím, že toľko poľovníckeho šťastia v jeden deň, nie je vždy. Balím si veci a idem po úlovok. Cestou trhám vetvičky so šípového kra. Snímam klobúk, dávam prasaťu posledný hryz a sebe zálomok.Mlčky postojím a teším sa z takej bohatej nádielky. Pekné prasa - kanček, leží tam kde stálo pred výstrelom. Zakladám plombu a ťahám diviaka k autu. Potom sa vraciam pre jazveca. Zopár fotiek na pamiatku nemôžem vynechať. Nakladám úlovky do auta a s príjemným pocitom na duši opúšťam dnešné dejisko lovu. Lovu zdar!