keď sa štastie unaví ...

Tohto srnca som objavil ešte v júli, zdržiaval sa v zarastenom ovocnom sade. Ako sa blížil koniec odlovu srnca a chýbal ešte jeden srnec I. VT. do plánu, tak že ho pôjdem streliť. Len to nebolo také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdalo. V zarastenom sade mal dostatok miest, kde sa ukrýval predo mnou. Posledné dva týždne som chodieval skoro každý deň a vždy ma nejak prekabátil. Už som nevedel s ktorej strany mam prísť do toho sadu aby ma nespozoroval a nedoskočil. Nakoniec už ani neviem po koľkej vychádzke za ním ma, isto ich bolo cez 10, ma čakal na mieste, kde som ho nečastejšia vídaval. Srnec sa popásal v kríkoch, som sa potichu priblížil za ním, a keď vyšiel na z kríkov cca na 15 m ranou za lopatku som ho konečne ulovil. Srnec zostal v ohni. Som bol nesmierne rad, i keď to je I. VT mam z neho väčšiu radosť ako keby sa mi neviem aký srnec podaril uloviť. Ďakujem sv Hubertovi, Diane a tam hore za neobyčajne zážitky pri love tohto srnčeka. Lovu Dik!