popis: Sobotňajšie ráno nás zastihlo, tesne pred štvrtou hodinou , ako vystupujeme z auta. Zámerne píšem nás, lebo spolu s “ Nerinkou“ drsnosrstým trpazlíkom sa chystáme na posed v pažitnej záhrade. Srnec, ktorý tadiaľ prechádza je stre...Sobotňajšie ráno nás zastihlo, tesne pred štvrtou hodinou , ako vystupujeme z auta. Zámerne píšem nás, lebo spolu s “ Nerinkou“ drsnosrstým trpazlíkom sa chystáme na posed v pažitnej záhrade. Srnec, ktorý tadiaľ prechádza je stredobodom môjho záujmu. Je to starší výradový šestorák, s kratučkými výsadami. Videl som ho pár krát na vnadisku, pri postriežke na diviaky, a potom detailne na fotopasci. Odhadujem , že by mohol mať asi 5 rokov. Vo vrecku povolenka na srnca II vk.tr. A tak pomaličky, potichu stúpame k posedu. Len čo sa usadíme, zaregistrujem po pravej strane posedu pohyb. Ďalekohľad priblížil kus srnčieho, až podrobným skúmaním stavby tela, v šere rozoznávam srnca prvej vekovej triedy. Dobre, pošlem sem strýka, ktorý má tento rok jedničku. V kľude sedíme ďalej, Nera vedľa mňa pospáva, prikrytá rohom kabátu. Pomaličky svitá a v diaľke sa objavuje aj slnko. Dnes bude nádherné ráno aj keď sprvoti chladné. Tieto rána ako sa prebúdza deň, sú proste nádherné. Plán mám taký, že do šiestej posedím na posede a ak sa nedočkám, prepiršujem terasy s viničom a pokúsim sa pozrieť nejakého srnca tam, aj keď v tomto prípade je to veľmi náročné, lebo 80% vinohradov je neobrobených a tak zazrieť srnčie telo v burine po pás je zázrak. Ale aj tak je šanca vždy že sa kus objaví na mieste s uváľanou burinou. Dve hodinky ubehli, a tak o šiestej zliezame z posedu a ideme smerom k druhému posedu “ Pod dubom “. Tam skontrolujeme fotopascu a vnadisko a pokračujeme ďalej, po terasách. Nikde ani chlp. Akurát jedného zajka sme vyplašili. Pred siedmou už je slnko vysoko na obzore a začína celkom hriať. Dnes bude pekný deň. Cestou späť k autu mám ešte v pláne pozrieť jednu lomenú terasu, kde som pred dvoma týždňami vyhliadol, lovného srnca druhej vekovky, je to vidliak, s tenučkým parožím niečo nad uši vo veku cca 4 roky. Tento srnec ma vtedy nechal prísť až na kraj terasy, ako sa láme a za rohom, s hlavou trčiacou spod riadku viniča ma sledoval, ako sa vynorím. Vyprevadil ma vtedy škaredým nadávaním, a to sa ešte dlho nieslo jeho békanie údolím. Keď som dosiahol kraj tejto terasy, opatrne zazerám do riadkov. Ale všetky sú prázdne. Tak sa vydávam po riadku, až na koniec, kde sa láme terasa, asi o 60 stupňov a po 10 metrovom prieseku sa otvorí výhľad na ďalšiu polovicu terasy s riadkami viniča. A tak opäť opatrne nazerám do každého riadku a odrazu hups. Zbadám v burine srnčie telo. Kus je otočený zadkom a hlava je v burine. Zakladám ďalekohľad do streleckej dvojnožky a sledujem kus. Ten dvihne hlavu a je to jasné. Môj vidliak! Ten sa pasie asi na 80 metrov. Vietor sa stále mení , ale zatiaľ je to v pohode a srnec nejako nereaguje, aj keď občas cítim ako sa mi vánok opiera do zátylku. Je práve sedem hodín,keď opatrne dávam s pleca dole guľobrokovú kozlicu, zakladám ju do dvojnožky a skúšam zamieriť. No to bude celkom problém, v tejto polke terasy je burina miestam vyššia, ako srnec v kohútiku. Aj keď mám v guľobroku osvedčenú JRS-kovú osmičku, nerád strieľam cez burinu. Preto stále vyčkávam, Srnec sa presúva cez riadky hore dolu a ja stále presúvam dvojnožku s flintou raz sem raz tam, a stále váham z ranou. Navyše, ma k najvyššej opatrnosti vyzýva fakt, že za touto terasou, začína malé údolie s chatovou oblasťou, a tak rana musí sedieť a smer dráhy projektilu, musí skončiť niekde v kopci, alebo v zemi, aby niekoho neohrozil. Za to mi to nestojí. Odrazu sa srnec opäť posúva do ďalšieho riadku, a tam je na moje šťastie mierne pováľaná burina. Na okamžik mi odkrýva komoru, s lopatkou, rýchlo pokladám kríž na lopatku a hľadím spúšť. Bác, počujem plesknúť, a srnec mizne v tráve. Nikde nič neodskakuje a tak snáď to bude O.K. Fúúúú, to by sme mali, pozerám na hodinky, neuveriteľné, bez prestávky, som na príhodný okamžik so založenou flintou v dvojnožke srnca sledoval v puškohľade, až do výstrelu, pol hodiny. V ústach mám úplne sucho a zrazu sa cítim strašne dehydrovaný až mi je mdlo určite sa k tomu pridal aj lovecký adrenalín . Tak si na chvíľočku musím sadnúť a rýchlo sa napijem. Počkám v kľude 10 minút a potom ideme na nástrel. Narátal som asi 90 metrov, kým som mohol postáť nad úlovkom. Srnec s dobrou ranou na lopatke, ostal v ohni. Musel stáť veľmi zo šikma, čo som si ani neuvedomil, lebo výstrel je až na konci rebier. S obnaženou hlavou si premietam posledné okamžiky lovu a dávam poctu úlovku, ako velia tradície. Zakladám plombu, srncovi posledný hryz a potom vytiahnuť srnca z buriny. Tam robím fotodokumentáciu na pamiatku. Schovávam ho do buriny a idem pre auto. Potom už len červená robota, pri obriadení úlovku a mne bude trofej tohto vidliaka, na vždy pripomínať jedno nádherné ráno v našom Račianskom chotári. Lovu zdar priatelia v zelenom. zobraziť celý popis