Trojročná známosť.

Všetko má svoj začiatok aj koniec... Aj moja známosť s týmto srncom sa jedného dňa skončila.Po spoločných stretnutiach v priebehu troch rokov a bolo ich dosť,keď neraz kríž mojej sedmičky hladkal srsť na jeho komore,prišiel jeho čas.V odhade veku tohto srnca som si nebol posledné dva roky celkom istý,pretože to bol vtedy vysoký šestorák s dlhými výsadami.Až tento rok sa zadné vetvy začali vytrácať a jeho maska tiež akosi viditeľne zosivela.Po polhodinovej skrčeno-klačiacej polohe vo vysokej tráve,keď nohy už nevydržateľne tŕpli,hľadajúc uličku kadiaľ by sa guľka prešmykla,preťal výstrel jeden upršaný letný večer.Srncova púť na tomto svete sa skončila...Bäkanie utekajúcej vyplašenej srny so srnčaťom v pätách ho sprevádzalo na poslednej ceste do srnčieho neba. Asi to tak malo byť...Lesu a Lovu Zdar!