popis: Do plánu odstrelu nám chýbal ešte jeden srnec 2. vekovej triedy. Vybral som sa teda do revíru. Na mieste, ktoré som si vybral na postriežku, bolo mŕtvo a tak som sa po dvoch hodinách vybral na pirš. Na veľkej parcele som uvidel, relatívne...Do plánu odstrelu nám chýbal ešte jeden srnec 2. vekovej triedy. Vybral som sa teda do revíru. Na mieste, ktoré som si vybral na postriežku, bolo mŕtvo a tak som sa po dvoch hodinách vybral na pirš. Na veľkej parcele som uvidel, relatívne ďaleko, 4 kusy srnčej-2 srnčatá, srnu a srnca. Na tú vzdialenosť sa však nedal prečítať. Pomaly smerovali k medzi, po ktorej som išiel aj ja. Keď už boli na vzdialenosť, že som srnca mohol prečítať, zistil som, že je to srnec vhodný na ulovenie a tak som musel svoje "plíženie" zdokonaliť, aby som sa vyhol chybe, ktorá by ma mohla prezradiť. Postupne som zo seba dával ruksak, bundu...nakoniec som zostal iba v košeli s ďalekohľadom a posledných 200 metrov som musel ísť po kolenách...Srnčie sa pobralo do medze a tam aj zaľahlo. Všmilol som si presne, kde zaľahol srnec - bol trochu ďalej od srny a srnčiat. Snažil som sa presne si to miesto zafixovať. Keď som sa dostal po kolenách na vzdialenosť asi 50 metrov od zaľahnutého srnca, sadol som si za zlomený strom a čakal, kým sa srnec zdvihne.Nechcelo sa mu...Dúfal som v jeho prirodzenú zvedavosť a tak som si dal du úst vábničku a myslel som si, že zvuk, ktorý zo seba vydám, ho možno zaujme a vstane. Nič lepšie ma nenapadlo. Pripravil som sa na streľbu a jemne som pritom pískol. Srnec podľa predpokladov ihneď vstal, obzrel sa smerom ku mne a vtedy som stlačil spúšť...Lovu zdar! zobraziť celý popis