Cestou z úspešnej postriežky

...tak sme teda s otcom zasadli. Každý na jeden posed. Diviaky momentálne nelovíme, tak s úmyslom, uloviť nejakú líštičku, alebo kunu. Pred zasadnutím, ešte vnadím granulami pomiešanými s rybičkami, pre ich arómu. Zákon schválnosti funguje na 100% .Ešte nie som poriadne ani v posedovom vaku a už počujem po snehu chrupot. no paráda, dolu z briežku sa opatrne zakráda, lanštiak. Mám také tušenie, že je to ten z obrnovou ranou, čo som ho nešťastne v januári "poškrabkal" po čele. Hold, v povolení na lov, lanštiak ani prasa , napísané momentálne nie je, tak ho iba pozorujem. Adrenalín vo mne stúpa aj tak, lanštiak kanček, ide presne po trase, ako posledne, ale vnadisko iba pozoruje. Je veľmi ostražitý a nakoniec odbieha. O chvíľu sa objaví daniel prvej vekovej, potom srna so srnčaťom, ešte aj dve danielky. Stále je načo pozerať. Človek sa aspoň nenudí. Odrazu počujem drobné krôčky po snehu, a automaticky beriem guľobrok, a už ju vidím, líška, ide skrytá za agátmi a na voľný plac nie a nie vytiahnuť. Je to okolo 35-40m, skúsil by som po nej potiahnuť 20-ciatkou magnumkou, ale odrádzajú ma tie kríky, skúšam jej jemne zamyškovať, ale bez úspechu. Na vnadisku sú srny a líška sa dáva na ústup. Sklamaný zaisťujem flintu a čakám ďalej. Nakoniec nastáva čas odchodu. Volám otcovi, či balíme, alebo pokračujeme. Tak teda balíme. Beriem flintu , ktorá je vystrčená z okna posedu a idem vypnúť červený bod, vždy to kontrolujem v optike, pozriem do optiky a skoro mi flinta vypadla z rúk. Cez puškohľad vidím , že na vnadisku je líška, no na nič nečakám, odisťujem flintu a bác, už sa lišiak skladá na nástrele. Tak to je, ako v sne. Tak ja s otcom telefonujem a líška príde na vnadisko,ako hluchá. Teraz sa teda balím, idem pre úlovok a vykročím s úsmevom k otcovi. Poľovačka vie priniesť množstvo nečakaných zvratov a situácií a to je na nej práve to krásne. S uspokojením si môžem, na svoje konto pripísať líštičku s poradovým číslom "50". Tak Lovu zdar!