Splnový tchor, alebo streliť je ľahko a čo potom ... :-)

popis: Von som sa vybral iba okolo siedmej, okolo rybníka ku hruške, kde som aj zavábil, ale nič, tak som išiel na jeden posed, kde som sa zdržal asi hodinku, líšky však nechodili a tak som sa presunul na ďalší posed pod cestou, kde som už pár...Von som sa vybral iba okolo siedmej, okolo rybníka ku hruške, kde som aj zavábil, ale nič, tak som išiel na jeden posed, kde som sa zdržal asi hodinku, líšky však nechodili a tak som sa presunul na ďalší posed pod cestou, kde som už pár krát líšku strelil. Sedel som asi do trištvrte na desať, keď sa sprava cez pole blížila ku mne líška. To bolo zle, bola „spakruky“, musel som sa zvrtnúť a v zime posed vŕzga. Začula ma a začala utekať preč odo mňa, nezastala ani na cmuknutie a tak som po nej vypálil, takú propagačnú, no netrafil som. Nešiel som ani na nástrel, však potom pozriem, čo ak náhodou. Okolo štvrť na jedenásť som počul vľavo v jelšina štekať lišiaka. To som už nič nenechal na náhodu a flintu som si pripravil. Asi na 5 minút sa skutočne z jelšiny ťahal krajom poľa lišiak. Zastal a už to mal, prehodilo ho a zmizol v hlbokom snehu. Obligátny „Ťaví trus“ a išiel som pozrieť. Bol tam, ale ešte dýchal a tak som ho dostrelil. / ID 192797/. Potom som išiel pozrieť aj na miesto, kde som strieľal na prvú líšku, ale žiadna farba, takže som netrafil isto. Bolo už okolo 23.00, tak reku kus sa prejdem, pozriem na kamošovo vnadisko, či mu tam dačo chodí, ale líščích stôp málo, samé diviaky. Prechádzal som sa asi hodinu a už som sa okolo polnoci pobral smerom domov, keď som znovu išiel okolo posedu pod cestou, kde bol strelený lišiak a keďže bolo vidno skoro ako cez deň, tak som sa vyteperil nazad na posed. Okolo pol jednej vybehol na pole z jelšiny malý tvor, skákal, nepostál, reku kuna. Nepostálo to, vrátilo sa na kraj poľa kde bola brázda a burina. To bude asi problém toho tvora dostať. Behalo to v miestach, kde bola farba z lišiaka. Sneh bol hlboký a tak som mu videl iba chrbát, niekedy som ho nevidel vôbec, iba som tušil, kde je. Keď to konečne zastalo, tak som strelil. Bolo to asi na 80 metrov. Tvorík vyletel do vzduchu, spravil zo dve saltá a zmizol za trsom trávy v burine a hlbokom snehu. Zasa Ťaví trus a potom na nástrel. Tvoríka nikde, iba farba, smerovala ku potoku, potom po ľade a do jelšiny, kde boli samú husté kroviny. No to bude paráda toto nájsť, ale prebudili sa vo mne skryté farbiarske pudy. Asi po polhodine hľadania, keď som už bol ako snehuliak som videl, že farba ide ku jednej jelši. A skutočne pod jelšou v medzi koreňmi diera a keď som zasvietil dnu, tak som neveril vlastným očiam. Z Predpokladanej kuny sa vykľul tchor tmavý, prvý v živote, ktorého som videl a aj ulovil. Lenže týmto sa to ešte neskončilo, bol asi 40 čísel vnútri za koreňmi, videl som ho, ale ruka sa mi nespratala. Aj som si vystrúhal háčik, reku dáko zo zakvačím a vytiahnem. Optimista :-), po pol hodine som to vzdal, však ráno svitá. Domov som prišiel okolo pol tretej a ráno som už fúľal aj so sekerkou a polmetrovým sekáčom ne miesto. Musel som vyseknúť jeden asi 5 cm hrubý koreň, aby som sa dostal k úlovku, ale ani potom to nebolo jednoduché, lebo ruka sa mi tam horko ťažko spratala, lenže Pampalini sa nevzdá tak ľahko a tak som ho nakoniec vytiahol von. Bola to samica tchora tmavého, strelená na cca 80 metrov 223 rem. strelivom Federal Eagle Boat tail 3,6 g. Vďaka lesným škriatkom a bohyni Diane zvlášť :-) Lovu zdar !